"Decká, čo mám variť? Čo chcete? Hocičo! No výborne, môže byť lečo? Nieee, lečo nie. Tak halušky? Ale nie, halušky nechceme. Dokelu, tak mäso na šťave s ryžou? Nechceme mäso, urob niečo jednoduchšie. Tak ČO mám navariť??? Ale veď navar HOCIČO! " Z toho som sa dobre zasmiala :-) Hneď som si spomenula na mamku jednej mojej priateľky z detstva . Keď nevedela čo má uvariť ,pravidelne u nich prebiehal takýto dialóg:
" Štefan , čo mám uvariť na obed?/ večeru?/"
"Uvar Klárika hocičo, ja zjem všetko "
"Ale povedz , na čo máš chuť?"
"To je jedno , uvar hocičo!"
Nastala krátka dramatická pauza /teta Klárika vedela čo má povedať:-)/ "Tak uvarím halušky s kapustou"!
Ďalšia kratučká dramatická pauza . A to už ujo Štefan s panikou v hlase odpovedal :
" Vieš čo, moja drahá, tak radšej uvar ..... /tu si treba dosadiť naozaj hocičo/ !
A tetuška to mala vyriešené :-))) Vedela veľmi dobre , že jej Štefan z duše nenávidel halušky s kapustou . Priateľka mi až v dospelosti prezradila , ze jej mamička toto jedlo používala občas na "potrestanie" manžela ...
Kolega na manželkinu otázku, čo má navariť, odpovedal: "Načo sa pýtaš? Veď vieš, že halušky."
Nepáči sa ti? Tak nechlastaj a budeme mať každý deň rezne!
Ale my manželky alkoholikov sme museli vedieť šetriť a tak som koľkokrát musela navariť aj z nemožného a pritom aby to bolo dobré a veľa. Našťastie som deti mala naučené tak, že som od nich nepočula toto nechcem, hento neľúbim: v pondelok som uvarila nejakú omáčku s mäsom z nedeľnej polievky, v utorok niečo zeleninové (bola záhrada), v stredu hustá polievka + múčne, vo štvrtok nejaké vnútornosti, alebo francúzáky, v piatok sme sa pobalili na chalupu a tam sa opekali večer špekáčky, ak pršalo tak chleba vo vajíčku so zeleninou zo záhrady. V sobotu niečo rýchle, lebo bolo treba betónovať, v záhrade robiť, večer sa pozvali priatelia a každý niečo doniesol na opekačku. V nedeľu obed na chalupe a podvečer sa spakovalo všetko do Bratislavy, lebo sa hrnce museli poumývať........
Aj dnes zjedia všetko, dokonca navarím viac a pobalím im domov a ani raz nepovedali že nechcú, ba niekedy zavolajú: mami nemohla by si nám urobiť .......... prídem si preto, brnkni mi keď to bude hotové.
Až tak si nemôžem sťažovať,je bezproblémový stravník,zje všetko čo nezje jeho.
Priateľ sa pitá manželky,čo budeme mat na večeru,milačik neviem, lebo na konzerve nebola nalepka.Vedčina mužov zje hocičo len pre pokoj v rodine.