určite si pre svojho vnúčika super babka, gratulujem, asi si veľmi hrdá.

Krásny príbeh, krásne vztahy, štastná babka. Tiež milujem chvíle strávené s našimi vnucatami, su ešte maličké, ale tiež mi velakrat zastaví rozum nad ich logikou.

No veru , deti su cele po nas...:-)Si perfektna a obetava babka - vnucik moze byt stastny aspon tak ako si ty stastna s nim! Trosku ti aj zavidim , ze mozes jednoducho sadnut do auta a tak "nekomplikovane" sa dostat k svojim drahym . Mne to lietadlami trva 24 hodin ...

Si obetava babicka,ale pan farar v tvojom pribehu by si zasluzil viacej pokarhania ako Jakubko....namiesto toho aby dieta ochranil ho vystavil na posmech .... pred ostatnymi detmi ....v kostole?!
Jakub sa vo svete nestrati ....;-)

Aj som sa zasmiala, aj ma to dojalo, ale vnúčika ti závidím (v dobrom). Ozaj, ako to bude, keď budem babkou ja?

Mám podobné pocity ako @babav. Je veľmi smutné, ako sa zachoval pán farár. Ale v dnešnej dobe to asi bude "normálne", keď ľudia, ktorí vystupujú ako autority (učitelia, farári....) človeka zosmiešnia na verejnosti namiesto toho, aby ho povzbudili, motivovali a chránili. Aké hodnoty si má dieťa potom vytvoriť, ako má vedieť, čo je správne a čo nie. @45678 si úžasná, krásne si to vyriešila napriek vzdialenosti, ktorá Ťa delí od Tvojich blízkych.

krásny príbeh.... zdá sa, že Jakubko je po dedkovi...

Ďakujem za Vaše názory, uznanie, komentáre. Bola to prekérna situácia, a samozrejme nebolo možné všetko popísať, no podstatu som zrejme vystihla, podľa Vašich reakcií:-)
...tiež si myslím, že Jakubko je životaschopné dieťa, najmä, keď uvažoval aj o odvete, povedal mi "starká, mohol som to urobiť už skôr, ale to bol pohreb a to nie je vhodné na žart, svadba je veselá, tak som to mohol urobiť až teraz.."
Dnes mi volal syn, bol šokovaný, prečo sa Jakub nezdôveril im-rodičom, ale tam ťahal mňa toľké km !,..nuž, bola som hrdá, že mna takto vnúčik povýšil v rodine:-)
@3sandra3 a vieš, že aj si sa aj trafila, nielen povahou, ale aj vzrastom je podobný svokrovi :-)

a manžel je tiež kopia otca :-)
/odišlo mi to skôr ako som chcela :-)/

velmi pekny pribeh mas sikovneho a mudreho vnucika :)

bez dlhých slov - pán farár by si zaslúžil päťadvadsať - a na holú... bezpodmienečne. Keby sa to stalo niektorému z mojích vnúčeniec, tak by som stratila dôveru k takému človeku, aj keby bol hneď niekto iný ako farár.A keby to bol farár - tým dupľom. Punk-tunk!!!!

Po mojom vysvetlení by sa farár asi veľmi neusmieval! Ak aj v škole mali prednášky z psychológie, asi ich prespal, veď sa k tomu dieťaťu zachoval nehorázne. Popravde, divím sa Jakubkovi, že bol ešte ochotný do toho kostola ísť. Ale je to statočný chlapec, nezaťal sa a vyriešil to po svojom, ten sa vo svete nestratí.

Panu faráři to skutečně nehorázně ujelo! Vnouček je super, že si se situací poradil. Jiné děti by se stáhly do sebe a skutečně by už s náboženstvím nechtěly nic mít.

krásny príbeh !

Perfektný príbeh. Na Jakuba môžu byť rodičia aj babka nesmierne hrdí. V desiatich rokoch má rozumu viac ako hociktorý dospelý :)

Toto bolo tak úžasné čítanie!! Milé a úsmevné zároveň .... Pozdravujem vnúčika :-)

Srdečne Vám všetkým ďakujem za názory, nechcem menovite, mám pocit, ako by som vyrástla :-) viete, sú situácie, kedy sa človek potrebuje odosobniť od situácie a zvážiť cestu "najmenšieho odporu", aby neublížil a neranil. Isto ste postrehli, že som napísala príbeh, ktorý sa odohrával v cudzine, sťažená situácia pre mňa, neovládam reč a potrebovala som pri tom to úbohé dieťa, ktoré mi natoľko dôverovalo, že som vážila každé slovo, ktoré malo prekladať..určite súhlasím s Vami, že človek s takým správaním, ako bol pán farár, by si zaslúžil riadnu "nakladačku" to mi povedal dnes aj manžel, ktorému som to vyrozprávala až po tom, čo som sa podelila o zážitok s Vami- Varecháčmi. ..lenže, čo by som bola dosiahla, dieťa postaviť do role sudcu, grobiana...dnes som celý deň premýšľala, či to bolo správne ako som postupovala,no aj za Vašej podpory asi áno. Dieťa žije v krajine a v komunite, v ktorej bude musieť zotrvať naďalej, nemalo by význam postaviť do opozície takého človeka, akým je farár, nechcela som príliš vec rozmazávať, dokonca som aj syna krotila, bol veľmi pohoršený a tiež chcel dodatočne riešiť vec, lenže som mu rázne odporučila, aby sa do toho nemiešal, ranili by sme tým Jakubka a to si najmenej želám. Veď si mňa vybral za "ochrancu" teda sa uspokojil s riešením, ktoré som zvolila. Volala som s nevestou a som veľmi spokojná, keď mi povedala, že lebo Jakubko je úplne kľudný a zo školy sa vrátil s dobrým hodnotením.
Všetkým prajem príjemný večer :-)

@45678 , som rada že si mala možnosť takto pekne poriešiť a potešiť zranené ego malého človiečika , tebe tak drahého,ktorého zradil ten, čo ho má viesť a chrániť ,ale tak to býva - zverujeme naše deti a vnúčatá do rúk ľuďom, čo toho nie su hodní. Buď naďalej ochrancom a diplomatom a nech je tento príbeh pre nás všetkých ponaučením, všetko dobré tvojej rodine, úžasné čítanie s dobrým koncom .... :))

@hannah22 ďakujem, si milá :-))

Plne sa stotožňujem s hannah22. Asi zlyhala láska k blížnemu zo strany toho, kto by ju mal najviac šíriť.

Chudáčik, takto ho ponížiť.....

Mily pribeh:)

som presvedčená, že je to jedna z príhod, ktoré v živote ten, kto bol "hlavným hrdinom", nikdy nezabudne a vždy bude cítiť trpkú príchuť, keď si na to spomenie, aj za pätdesiat rokov....
Keď som to čítala, spomenula som si na svoj "smutný príbeh", z obdobia detstva, a aj keď prešlo mnoho rokov, "jazva" stále boli.

pekný príbeh , môžeš byť právom hrdá na svojho vnúčika :-)))

Všetky Tvoje príbehy boli zo života, milé veselé, ale tento bol o človeku, s hlavičkou na mieste. Krásne ste to všetko vyriešili, myslím ty a tvoj vnúčik. Si veľmi "bohatý človek". :)

Tvoj vnúčik je možno vtipkár po dedkovi. To neviem posúdiť. Ale podľa tvojich príspevkov viem, že tvoj vnúčik je múdry po svojej babičke. Vzťah ktorý máte je veľmi vzácny. Želám ti veľa radosti z tvojich vnúčat.

Som nesmierne vďačná za Vaše názory a hodnotenie-získavam pocit, akoby som maturovala v riešení problému :-))) @evas13 , ďakujem, nerada spochybňujem hodnotenie iných, veď každý z nás je tak trochu hrdý na svoje potomstvo a svoje činy, najmä, ak to ohodnotia nezávisle viacerí ľudia:-))
@ara šidka, veru veru, duševná jazva je prakticky nezahojiteľná, tam nepomôže ani plastická chirurgia, no často o nej vie iba človek sám :-(( dúfam, že môjmu vnúčikovi tú, ktorú pocítil v danej situácii som dobre "pofúkala" a nezanechá bolestné stopy v jeho dušičke. :-)

45678, verím tomu, že časom , ako bude vyrastať, si vytvorí svoj názor a bude to vidieť inými očami. Ale je zaujímavé, že aj keď roky prebehli a bolo to už dávno, keď sa mi v detstve niečo nemilé stalo s niekym, kto mi dáko ublížil, vždy, keď náhodou toho človeka stretnem, dostávam sa v myšlienkach späť a v duchu, pri pohľade na toho človeka vždy pocítim krivdu, a vždy to trochu zabolí.

@s úhlasím s Tebou, tiež mám zopár takých momentov, s ktorými sa mi spájajú konkrétni ľudia. Predpokladám, že obdobie tejto hektickej doby sa "podpíše" trošku zmierlivejšie k negatívnym zážitkom, mladí ľudia dnes myslím tak intenzívne neprežívajú krivdy, sú akýsi "splachovací" veď ak sa poobzeráme na dnešné vzťahy,nielen partnerské, promiskuitu a nech mi prepáčia mladí, vo veľa prípadoch necitlivosť, ktorú akosi pestujú aj v samých sebe. Možno aspoň v tomto smere budú šťastnejší, nebudú ich trápiť veci z minulosti. prajem príjemný zvyšok sviatočného dňa :-)

45678, súhlasím s tebou, ale i tak si v duchu vravím, že pamäť nedá všetko zabudnúť. Môj najmladší syn bol od malička veľmi citlivý na priedušky. Opakovane sa mu stav zhoršoval tak, že niekoľkokrát musel byť hospitalizovaný so zápaľom pľúc. V tom čase sme vážne uvažovali, že sa presťahujeme niekde pod Tatry, kde by možno bolo ovzdušie preňho lepšie. Veľmi ma prekvapilo, keď mi nedávno ako dospelý muž porozprával, čo si pamätá z nemocnici. Neverila som, že ľudská pamäť si dokáže zapamätať momenty z útleho detstva, veď v tom čase mal niečo medzi 2. a 3. rokom. Spomínal mi, že si pamätá, ako vyliezal z postieľky, lebo plakal a chcel újsť. Postieľka bola aj spredu zatvorená. Sestričky sa hnevali, že pobehuje s bosými nohami po izbe a neustále plače a volá mamu. Tak ho s jedom posadili do postieľky a fáčom nad ňou urobili "mreže". Vraj sa nemohol ani postaviť, len sedel, alebo ležal. Dodnes na tento zážitok nemôže zabudnúť, a hoci je dnes veľmi spoločenský človek, má rád ľudí, rád sa zabáva a ešte radšej baví iných, averziu na škôlku a neskôr i na školský kolektív - má podnes.
Možno i to v ňom vypestovalo akýsi cit k trpiacim ľuďom,vyštudoval zdravotnícku školu a teraz úspešne pracuje ako masér. No, priznal sa, že keď praxoval v nemocnici, ten pocit krivky,úzkosť a náznaky strachu pociťoval vždy, keď pracoval na detskom oddelení.

@45678 pán farár dostal čo si zaslúžil, pomsta bola mierna, žartovná, skoro som vyliala kávu, tak sa smejem čo sa zrodilo v tej múdrej malej hlavičke

ropzprávala som známym tvoj príbeh a zhodli sme sa na jednom, pána farára nakopať do zadku je málo. človek , ktorý sa má starať o duše svojich ovečiek, nemôže takto ponížiť malého človiečika. Myslím že ja osobne by som mala k takému človeku veľmi odmeraný postoj a moju úctu by nemal šancu nikdy viac získať. Veľmi dobre som sa vžila do tvojej situácie, aj môj vnúčik je od nás 1150km ďaleko, telefonujeme si každý deň a dostať takú sms , asi sadám v tom okamihu do auta. tak ti držím palce , aby chodili len príjemné sms.

@arasidka tak to mi je ľúto, že syn mal také negatívne zážitky, ale je skutočne pravdou, že negatívne emócie sa deťom vrývajú do podvedomia v oveľa skoršom veku, ako si dokážu stotožniť tie pozitívne. Je fajn, že si to tak vysvetľuješ, že práve táto skúsenosť bola inšpiratívna pre Tvojho syna, jeho povolanie. Prajem mu, aby sa mu práca stala nielen poslaním ale aj koníčkom :-) a Tebe radosť z jeho úspechov :-)
@tinca , verím Ti, že si sa s chuťou zasmiala, ja som tiež mala na mále, aby som sa zdržala smiechu, keď mi to vnúčik vysvetľoval, predstavila som si pána farára, ako čiahol po hostiu a tam gumáči :-))
@silvia , isto súhlasím s názorom Tvojim, i Tvojich známych, a môžem Ťa ubezpečiť, že farár si moje sympatie nezískal, riešenie, ktoré som volila bolo predovšetkým v záujme môjho vnuka. Zdôverím sa, že mi dalo a dáva veľa námahy, aby som zadržala môjho manžela, ktorý po vypočutí dôvodu mojej cesty k našim deťom, chcel okamžite vycestovať práve za pánom farárom, /viem si predstaviť../no ja osobne nemám pocit, že by to malo nejaký význam, najmä, ak vo farnosti, v ktorej pôsobí, žije moja rodina a sú to cudzinci, obávam sa , že domorodci by skôr inklinovali k farárovi,
ako k "cudzím" teda mojim deťom a vnúčatám. ...nechám to na "jeho šéfa" on mu to v pravej chvíli odplatí :-))))
Ďakujem , budem rada, ak mi naozaj budú chodiť iba príjemné SMS-ky.Želám všetko dobré :-))

@45678 , tiež si myslím, že farár má šéfa ktorý je spravodlivý.
Pekne si to opísala.

krásny príbeh a krásne čítanie, obetavosť babky a dôvera vnúčika nemá hraníc, máte nádherný vzťah, ktorý vám môže zavidieť nielen starý rodič, ale i rodič.