Prišiel rad na plnku makovú, alebo tvarohovú s jablkami. Rozhodli sme, že pol na pol. Mak bol zomletý, tak nebol problém. Rýchlovka - babkine ruky lietali s nožíkom okolo jabĺk neuveriteľnou rýchlosťou, rýchlo strúhadlo, tvaroh, mak, cukor, hrozienka, poliať roztopeným maslom a zakrútiť. Keď sa nedarí, tak sa skrátka nedarí – potrhané cesto zle zakrývalo plnku a táto sa sypala tam, kde nemala. Vymastený plech už čakal na svoj obsah. S nervami, ale už bola štrúdla na plechu a šup s ňou do rúry.
Ani si neviete predstaviť, ako si babka vydýchla, keď zatvorila dvierka na rúre. A ako som si vydýchla ja, že neprišlo – aj pri tých problémoch – k výbuchu babkinho hnevu. Ale to ešte nebol koniec. Babka onedlho nazrela do rúry, v akom štádiu je pečenie. Z výrazného babkinho komentára som pochopila, že sa niečo deje. Rúra bola totiž studená. Pri tých nervoch pri výrobe cesta sme si ani nevšimli, že sa prehnala búrka a ako to už býva – zákon schválnosti – vypadla elektrika a milá štrúdla bola rozpečená a asi hodinu čakala, kým sa mohla dopiecť. Viete si predstaviť, aké nervy vstúpili vtedy do babky? Ale ona sa nevedela dlho zlostiť a“štrúdlovú story“ zakončila vetou – „no dzeci moje tak skoro štrúlu pécit nebudem“ – a všetci sme sa pustili do smiechu na plné hrdlá.
Zostali Ti ešte nejaké zážitky? Tak daj:-)))