kolegyňou a s jej dcérou ktorú som poznala od malého dievčatka.
Aby sme len tak nasucho nestáli na chodníku pozvala ma do krásnej,
vychýrenej cukrárne, objednala čo mi jazyk ráčil, pokecali ako ide
život, poohovárali chlapov. No a keďže ja som sa odsťahovala z
Bratislavy, pozvala som ju na oplátku do malého mestečka na
husacinu, lokše, chlapi, víno, spev ........ t.j. do pivnice k jednej
známej babke.
Hneď na druhý deň som babke volala, že či by nám teda neupiekla
husacinku s lokšami, nevytiahla zo suda za nejaký ten litrík keď už je
ten 1. máj ........
No a dočkala som sa poriadneho výsmenu:
"Nááááá co vám šibe? Šak moje husi majú teprvá dva mesiace čo sa
vyliahli, husacina sa predsa robí na jeseň!!!! Naštopujem ich kukuricú
a až potom ich možem zabit, co vám mám upéct húsatká????
No táák som sa hanbila, ako ten pes.....
Diskusia k článku