Chodievam s našimi psinami každý deň na prechádzky nielen v našom okolí , ale aj do tých susediacich dedín . Psi sú dobre vycvičení , poslušní , zver nenaháňajú ,bežia predo mnou vždy na dohľad , škodu nerobia a iných psov rešpektujú.Takže si môžem dovoliť púšťať ich na voľno aby sa vybláznili a unavili .Nášmu vlčiakovi , ktorý je celý čierny , dávam vždy výrazný červený postroj aby bol dobre viditeľný . Aj náhubok - to kvôli imidžu , aby sa jeho výrazného a impozantného zjavu ľudia nebáli :-) Je to moje "garde " , s ním sa do lesa naozaj nemusím báť chodiť.
Tak sme raz šli lesom , potom lúkami medzi dedinami a odrazu sa náš milý vlčiak rozbehol hore kopcom a o minútu mi hlásil "úlovok" :- ) A zároveň som počula volať ženský hlas " Heš,ideš preč ty čert! To sú moje tašky! Kde máš gazdinú? Paníííí, volajte ho !:-)" Už som vedela , že je to niekto miestny , kto pozná nielen mňa ale aj môjho psa. No a nebojí sa ho ...Pridala som do kroku a keď som vybehla hore kopcom , našla som tam stáť takú starú babulienku . Ovešanú taškami a s moderne zavesenou "crossbody" kabelkou . Pes sa mi potešil , ale stále túžobne oňuchával babkine tašky .To sa jej nepáčilo- hoci moje psisko malo náhubok :-) Predpokladám , že tam mala nejaké klobásky alebo mäso.Tak sme sa dali do reči .
Babka bývala v poslednej dedine - v predposlednom dome . Nikdy nemala telefón a samozrejme nikdy nemala počítač, internet , nekupovala časopisy .Počúvala však rádio a až nedávno jej vnuk doniesol farebný televízor ..na ktorom mala iba dva programy .Jej to stačilo . Na moju otázku čo robí taká ovešaná nákupnými taškami uprostred pasienkov sa na mňa začudovane pozrela . Vraj bola na nákupe .Teraz som sa zasa čudovala ja .Bola dosť stará a mala v tých taškách naložené dosť . Tak mi začala vysvetľovať . Mala jej prísť návšteva a keďže im chcela napiecť kysnuté koláče a urobiť knedľu k mäsu - potrebovala droždie . V jej obci už obchod nefungoval a tak sa vybrala do okresného mesta . Jediným ranným autobusom .Lenže naspäť by sa domov dostala až o tretej - iný autobus k nim cez deň nechodieva . Sama auto nemala , príbuzní bývajú v iných dedinách . Riešila to ako za starých /skôr jej mladých/ čias . Urobila si nákup , autobusom sa dostala do vedľajšej dediny kde ide autobus aj pred obedom a odtiaľ asi 3 km peši cez pastviny .Poviem vám , že tá cesta už nie je pre starších - ide sa dosť dlho strmým kopcom a len kratší úsek dolu kopcom , potom lesom a tak sa dostanete skratkou do stredu dediny . A odtiaľ ešte musela rezko kráčať hore dedinou k svojmu domčeku .
Vtedy som ju spoznala :-) Neďaleko jej domu odstavujem svoje auto keď idem do ich lesa .Volala som ju duchu "Babka s kozou " lebo babka mala taky malý dedinský domček s verandou a vedľa ešte niečo ako letnú kuchyňu - v ktorej teraz bývala jej koza :-) Kozu som totiž stále vídavala v okne-občas aj s prednými nohami na okenici :-)Ako keby vyzerala návštevu :-) .Keď som šla okolo , tak som vždy najprv zakývala koze a až potom pozdravila babku :-) Občas sme prehodili pár zdvorilostných fráz , ale nikdy sme sa do dlhšieho rozhovoru nepustili . Až teraz . Ponúkla som sa , že babku odveziem svojím autom aj s nákupom až do domu. Ale auto som mala vzdialené asi 1km na hlavnej ceste a babka vyhlásila , že ona bude skôr doma s nákupom ako ja prídem na aute :-) Tak som jej s tým nákupom pomohla aspoň po les . Až prvý krát sa odo mňa dozvedela , že existuje sušené droždie a môže si ho nakúpiť do zásoby :-) Pod lesom sme sa rozlúčili , babka pokračovala domov sama.
Na druhý deň som ju navštívila . So zásobou sušeného droždia , pravého vanilkového extraktu , papierom na pečenie , papierovými kuchynskými utierkami a bezkofeinovou kávou :-) Nič z toho nekupovala, lebo to nepoznala .
Všetkému sa potešila. Niekedy stačí tak málo...
pred par tyzdnami som citala clanok o Vlkolinci. zrusili im postu, lebo dedina je zanikova. prislo mi to tiez velmi smutne, ze stari a nemobilni ludia (lebo spoje tiez kvoli nerentabilnosti zrusili) si ani dochodok nemaju kde vyzdvihnut. a ani nakupit si v dedine nemozu, lebo miestna Jednota zrusila prevadzku z toho isteho dovodu. pre mna nepochopitelne. na jednej strane sa vyhadzuju statne peniaze vo velkom "oknom" na strane druhej sa par € setri prave tam kde je zakladne zabezpecie obyvatelstva velmi potrebne.
zijem vo svajciarsku. a kto tu raz bol tak vie, ze prevazna cast obyvatelstva nezije v mestach, ale na vidieku. aj tej najzapadlejsej usadlosti je umozneny komfortny pristup k infrastrukture. aj ked je stratovy. ale musi byt.
je mi smutno, ze u nas sa to tak nevnima.
@babidka tento Tvoj prispevok je pre mna na hlbsie zamyslenie.
:-) dufam, ze od Tvojej poslednej navstevy u spominanej starsej pani, uz nebudes ako prvu zdravit jej kozu :-)
prajem ti pekny weekend a dakujem za Tvoj prispevok.
iste navstivis castejsie. Vdaka za pekny zazitok pri citani :-).
citam
Napisala si to skvelo, ale tento tvoj pribeh by mal byt prikladom kademu. kto moze pomoct potrebuju. Je ich vsade dost, len len nie je dostatocne mnozstvo ochotnnych pomoct bliznemu svojmu.
sade dost
citam
Napisala si to skvelo, ale tento tvoj pribeh by mal byt prikladom kademu. kto moze pomoct potrebuju. Je ich vsade dost, len len nie je dostatocne mnozstvo ochotnnych pomoct bliznemu svojmu.
sade dost
A pri zmienke o koze mi až tak srdce poskočilo! :) Kozy sú skvelé tvory, veľmi vnímavé a zábavné... Vo vedľajšom areáli pri našej firme sa donedávna pásli dve, mala som na ne výhľad z okna a tešila sa z nich... Vždy keď sa mi začali prehrievať oči a mozgové závity :), odlepila som ich od monitora a hneď mala čo veselé pozorovať... Tiež rady vyskakovali na vonkajšiu rímsu okna. :) Jedna bola biela a druhá strakatá. Ale sa na začiatku leta presťahovali kdesi inde, hádam, kde im bude ľepčejšie, než v centre berlínskej štvrte... :)
Ale poďme len čím ďalej od politiky!