Ako sa rodí láska k hline, alebo každá šelma je poznačená :-)

janazjarku, 10. februára 2011

Niekde som sa dočítala, že narodiť sa vôbec nie je vec náhody. Okrem toho , že si vyberáme rodičov, súrodencov si zjavne vyberáme aj starých rodičov a ja som si teda vybrať ozaj vedela. Zvedavíte, že prečo ? Tak ja vám to teda prezradím len tak po známosti :-) Moji starkí pre ktorých bolo každé moje ranné zobudenie záhadou si celkom dobrovoľne postavili dom v dedinke, kde si o pár rokov skôr postavil pán „veľkomožný“ Ročkár tehelňu so zameraním výroba škridle (to je to čo si dávame na strechu, aby sme doma nepomokli) . Tehelňa sa ľudovo nazýva fabrika (informácia pre neskôr narodených) ozaj všimli ste si, že v oných časoch robotníci chodili do roboty (moja mamka), úradníci do úradu (môj ocko) a tí ostatní chodili len tak do fabriky. Môj starký bol (aj mi je to divnô) len tak stolár , teda opravím sa pán stolár (hej viem chceli by ste takú drevenú postieľku pre bábiku ako som ja mala s ozajstnými „duchnami“ z našklbaného husieho peria zašitého v pásikovanej perinke) a starká bola jednoducho „pani domáca“. Jedného rána , keď som sa už cítila dosť veľká odhadujem, že mi práve minuli tri roky pri príležitosti ktorých som skoro prišla o ľavé oko (rodičia mi kúpili formičky do piesku a pri obdivovaní ich tvarov sa mi zapáčila tá neslušná kosoštvorcová a chcela som ju rodičom predviesť no fakt som si nevšimla, že starká v rámci údržby vyumývala schody, ktoré následne natrela jedlým olejom, aby sa krásne leskli podľa hesla nak susedov nad tou nádherou trafí šľak)a ten odporný kohút kikiríkal ako besný som si povedala je čas ísť do fabriky !! Starkej som oznámila, že len tak na chvíľu, ale keď sa mi zapáči, aby mi navarila polievky do tej malej kandličky :-) Však som nebola krepá videla som susedky, že do fabriky sa nosí šatka a kandlička !! Pitný režim bol zabezpečený sudom „maštinského medokýšu“ mal tak zo dvesto litrov a drevenú „armatúru“ na ktorej sa hojdal priviazaný hliníkový hrnček. Ja vám neviem pili sme z neho všetci „fabrikanti“ no po salmonelóze ani stopy a tak popíjajúc sme si my malí a veľkí fabrikanti boli takí bližší. I tak sa stalo, že som schytila susedovie Katu , ktorej oco bol veľmi uznávaný bo to bol jediný vodič na dedine, ktorý vedel karovať na „vétrieske“ v skratke V3S a do našej fabriky dovážal predmet mojej lásky – hlinu ílovitú (bo to nie z hocičoho sa škridla vyrába vieme ?)a ta sa do fabriky! Hlina sa vyložila (nie sama) a putovala do mlyna, kde sa nejakým záhadným spôsobom oddelila dobrá od zlej (celkom ako v živote) . Z dobrej hliny sa na pás dostali veľké obdĺžniky , ktoré sa oblievali vodou , aby nezatvrdla skôr ako sa škridla narodí. Mňa však s Katou príjmením na dedine „Vrankou“ zaujímala hlina zlá,lebo tá putovala na odpadisko, kde dodnes neviem čo s ňou neskôr urobili. Jedno je isté tobogán sa môže schovať oproti tomu ako to fičalo na hline :-) Dokázali sme sa tam len tak šmýkať celé hodiny a vtedy som nepotrebovala uspávanku v podobe heligónky bo odpadla som celkom sama. Určite najväčšiu radosť z môjho šmýkania mala starká „griotková“ lebo ak nebola pripravená s hrncom teplej vody tak nato, aby našla v hlinenej škrupine svoju vnučku potrebovala kladivo /po našom hámrik/ jednoducho ma obila :-) Neskôr som zistila, že z hliny sa dá vyhotoviť tanierik, svietnik či popolník pre starkého bafkajúceho svojho Tarasa Buľbu, ale hlavne som vedela vyrábať gule na „guľovačku“ to ma chlapci z dediny naučili. Jeden deň guľu umiesiš do druhého dňa stuhne a potom sa guľuje..pri takejto guľovačke je dôležité vedieť správne kľučkovať a uhýnať (toto je pani psychologička ozajstná príprava do života) neuhneš a je v čele..no hej však každá šelma je poznačená nie ? Tak ja som poznačená celá :-) Po čase skúšobnej doby v mojej fabrike nám ujovia a tety dovolili ukladať si naše malé dielka (nie gule) do vypaľovacej pece, aby sme ich po vypálení pomaľovali vodovými farbami a rozdávali nám srdcu blízkym. Starký si na grbatý tanierik uložil slaninku a s úmevom bafkal do neba obláčiky spokojný, že jeho vnučka chodí do fabriky . Vtedy sa narodila moja láska k hline a ten kto ma pozná vie, že hlinený tanierik vypálený v peci mi urobí väčšiu radosť ako miska z kryštálu :-)

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

zitar

zitar 10. februára 2011 o 21:01

Dobre som sa zase pobavila, aj som prizabudla, že robím knedle na zajtra k segedínu. Verím, že budú aj ďalšie zážitky, už sa teším.

@zareaguj

Pekný komentár

katamama

katamama 10. februára 2011 o 21:39

Páčilo sa mi tvoje rozprávanie, píš aj inokedy,rada čítam podobné príbehy janazjarku.

@zareaguj

Pekný komentár

janazjarku

janazjarku 10. februára 2011 o 22:18

Počuj @katamama a nie si ty tá moja Kata Vranka ?? Veľmo by som ju potrebovala nájsť asi napíšem to tej Kate z pošty "Pre teba" :-)

@zareaguj

Pekný komentár

kuchticka

kuchticka 11. februára 2011 o 05:22

@janka , tak ty si okrem dobrodruha, ludoveho rozpravaca, a diplomata este i vytvarnik. Kolko druhov nadania este v tebe objavime?

@zareaguj

Pekný komentár

janazjarku

janazjarku 11. februára 2011 o 07:16

@kuchticka no ešte som iba malíček vytrčila možno ak sa dostaneme ku dlani bude moje tajomstvo viac poodhalené :-)

@zareaguj

Pekný komentár

evasik

evasik 11. februára 2011 o 14:29

Janka, už dávno som objavila Tvoje rozprávačské kvality. Čo s tým? Nechceš niečo poslať do celoslovenskej súťaže? Pošlem Ti propozície e-mailom. Si fakt dobrá - nie výborná rozprávačka!

@zareaguj

Pekný komentár

evasik

evasik 11. februára 2011 o 14:29

opravujem dobrá - nie, si výborná!

@zareaguj

Pekný komentár

janazjarku

janazjarku 11. februára 2011 o 14:33

@evasik ďakujem a kľudne pošli tie propozície potrebujem zmenu ako soľ .-)

@zareaguj

Pekný komentár