Začalo to tak ,že som v kancelárii našej sekretárky v kalendáry zbadal jednu zajmavú skalu - vrch bol ako rovný stôl. Kto tie hory pozná , vie že je to MALÝ ROZSUTEC . Prečítal som si kde to je a neskoršie som dal vedieť aj mojim kamošom Endymu a Coure ,že ideme tam.
V piatok ráno sa darovala krv a o 10,oo sme už aj z batohmi boli na stanici.... darovaním krve sme si predľžovali víkend.
Vlakom sme sa dostali do Žiliny odtial autobusom do Ťerchovej ,no a potom už len peši.Prešli sme Vrátnou dolinou a začali sa šplhať hore do kopcou - bolo tam nádherne .
Náš plán bol prejsť cez vrchole až na juh a odtial prejsť do Martina a odtial domou.
Dole pod Malou Fatrou sa nachádzajú šútovské vodopády , tam sme chceli prenocovať.
Našli sme potok, zaním menšia lúka a za lúkou les .... no niečo fantastické prenás, bola voda , bolo drevo na ohník aj kde spacáky rozložiť.
Potom čo sme pojedli ,rozbalili sme spacáky,vliezli dnu a že ideme spať.Spávali sme pod širákom bez stanu.
Ked tak ležíme v spacákoch napadlo Endyho ,že natej lúke bola o kolík priazaná koza a stále ho mátalo prečo. No tak som mu povedal, že v lese na okraji ktorého ležíme je medveď ,ktorý robí škodu a polovníci tedy dali kozu ako návnadu ,aby ju medveď zožral a oni ho pritom zastrelia. Dalej mu hovorým ,ale neboj sa tej koze sa nič nestane ,lebo ak medveť víde z hory tak pôjde okolo ,nás zožerie ,ale koze sa nič nestane ...
.... ráno bol Endy celý nevyspatý on naozaj uveril tomu čo som mu ,,nakukal,, a celú noc stravil v strachu čakaním na medveda ... a prečo nie ...ved aj medveď bývá hladný.
Inak to nevidím....
Sedeli sme v kaviarni, terasa pre zlá počasie zavretá a zrazu sa z nej ozval hluk, padali stoličky, stoly.... Vyskočili sme na rovné nohy (hoci sme boli za sklenými dverami) a keď sme prestali jačať už sme si len neveriacky polohlasom jedna druhej hovorili: medveď, to bol naozaj úplne živý medveď!
.. potom ešte lúbim materské mlieko ,ale to mam rád kvôli obalu.
...a stou stratou mam tiež vzpomienku ,otec mi dal 10 korunáčku a posla ma po pivo ,ale cestou som ju stratil ,tak som sa vrátil domou bez piva ....otec mi dal 50 korunáčku a poslal ma znova po pivo ---- stratil som aj tú --- toho večera otca prešla chuť na pivo.
...a stou stratou mam tiež vzpomienku ,otec mi dal 10 korunáčku a posla ma po pivo ,ale cestou som ju stratil ,tak som sa vrátil domou bez piva ....otec mi dal 50 korunáčku a poslal ma znova po pivo ---- stratil som aj tú --- toho večera otca prešla chuť na pivo.
Ale mne je ľúto tej kozičky ....... aj keby ju nedali roztrhať medveďovi, ale si viem predstaviť aký strach by to zviera prežívalo........ Koza je veľmi rozumné zviera, skoro som neprežila keď nám s priateľom napadol kozu túlavý pes a museli sme ju dať utratiť. Koza je veľmi citlivá, nedá sa vyliečiť, umiera.
Poznám príbeh, neviem, či bol ozaj pravdivý- kamarádi si takto asi pri ohníku vyprávali strašidelné príbehy a tak jeden z nich v noci spať nemohol, len sa premŕval a zrazu na konci lôžka čosi zbadal, akúsi paprču, aj prsty mala roztiahnuté, tak sa zľakol, že schmatol pištol spod vankúša a - vystrelil. Na to obrovský rev, jeho a aj prebudených kamarátov , on si totiž odstrelil prsty na nohe.
No a ešte k tomu obalu ( na mlieko, u teba materské)-:)))), obal predáva, nie?