Babka chystala obed a mi sme sledovali babku pri varení . Podla toho čo a ako robila sme zistili ,že robí zemiakové placky.
Unás doma to bolo podobné a prvé placky vždy skončili nami uchmatnuté v bruchu skvôr ako prišiel obed - no povedzte kto by odolal tej vôni. No cesto babka vymiešala a na rozdiel od mami ,ktorá ich robila na panvici , babka rozotrela cesto na pekáčik a dala placku upiecť. Ked bola placka hotová vybrala ju von a mi sme mali 100 chutí ju potiahnúť a zjesť - no boli sme na návšteve tak sme odolali ..... a dobre sme spravili ,babka urobila totiž iba jednu placku natrhala ju a k obedu sme dostali tanier polievky a pár kúskou ztej natrhanej placky. No a bolo po obede.
Jasne ,že sme ochvílu boli zasa hladní a tak to zachraňovala mama ,namazala nám krajíce chleba s maslom.
To maslo malo tiež niečo doseba ...bolo to pravé maslo utlčené v máselnici - skladovalo sa vpivnici zaliaté vodou v hrnci ,aby nebolo na vzduchu , bolo žlté a natreté na fajnovom chlebe .... taký sa dnes už hádam ani nepečie.
Na také maslo si aj ja pamätám ....... krásne žlté.
Dnes by tomu asi nik neveril - však ??
a čosa týka toho, že si ničíme prírodu, aj ja na to nadávam, prášok na pranie sa kúpi, ale prečo naši výskumníci niečo nevymyslia, čo tak neuškodí prírode? my na najnižšom mieste v reťazci spotrebiteľov to ako ovplyvníme?