jedneho krasneho dna v lete 1995, ked som este robila vo vub (to je vseobecna uverova banka, aby si si nemyslel, lebo ked som bola kedysi u lekara s vytknutym clenkom, tak sa ma pri vypisovani papierov spytal: kde robite? vub to je vyskumny ustav coho? ked som zastikutala, ze to je vseob. uver. b., ani neprotestoval, zjavne ho to vyviedlo z konceptu), ponukla nam banka velmi vyhodne zamestnanecke uvery, ktore sme si brali hromadne, ruciac si do trojice vzdy jeden postihnuty a dvaja kolegovia. tak som sa aj ja zaverila, ci vlastne zauverila a podho prerabat kuchynu. mala som taku predstavu, ze by som potrebovala kuchynu asi o polovicu vacsiu ako mam. obehla som kachlickove obchody a u muzovho znameho, u ktoreho som kedysi zakupila vytuzenu kratku vanu, v tom case asi jedinu v celej republike, som objavila nieco, co mi vyhovovalo formou, farbou, chutou a vobec. najprv som zorganizovala znameho, ktory je maliar-natierac a ma velmi vhodneho brata, pretoze ten je zas obkladackar. potom sme rozobrali staru linku, nie najprv sme vyniesli vsetky veci z nej do detskej izby. taniere, pribory a rozne ine uzitocne veci ako i ostatny tam nazbieravsi sa bordel, a potom sme isli zakupit dlazbu. hovorim tak tyzden-dva pred nakupom muzovi: zavolaj petkovi (koniec-koncov, bol to jeho kamarat a byvaly kolega), ze prideme, nech nam tie kachlicky nepreda. ale manzel mal vzdy dost casu. tak mal v utorok prist prislusny pracovity znamy a my (ja nervy aj z usi trciace) sme v pondelok isli kupovat dlazbu a obkladacky, co sa mi zdalo byt uz vysostne aktualne. keby bolo po mojom, uz tyzden by som bola tie obklady a ostatne prekracovala v obyvke, nech mam sice bordel - ten bol aj tak, ale klud. deti z detskej boli nastahovane v spalni, chladnicka a sporak v obyvacke. v detskej to vyzeralo ako ked tam hodis granat a zatvoris dvere. prideme my do obchodu, malicky bol, co len o to, to mi nevadilo a tam uz len sem - tam smutna, osamela kachlicka a prislusny petko majitel hovori: co ste neprisli skor, ja tento obchod likvidujem, uz tu nic nie je, ved stacilo keby bol tvoj muz zavolal ... !!! bez slova som sa otocila, sadla do auta a isli sme my smerom prec. pevne som sa drzala volantu, inac by som bola skrtila. uprostred mesta, na krizovatke zvanej manderlak, ktora uz od praveku patrila a patri medzi najrusnejsie v bratislave sa ma muz kludne a uplne v pohode, ved sa nic nestalo, pyta: a kam pojdeme teraz? ja som nabrala taky adrenalin, ze mi musel aj usami srsat. tak som mu povedala: ty do riti a ja si idem zhanat kachlicky. a uprostred tej najrusnejsej krizovatky som zastala, vystupila z auta a krizom cez krizovatku som sa plazovym tempom pobrala neviem kam ale prec. panboh miluje sialencov, aha, tu som a nic sa mi nestalo (okrem toho, ze ma skoro prdlo od jedu), auto ziadne sa o mna ani nesuchlo. muselo byt uz z dialky kazdemu jasne, ze som sice triezva ako fialka ale vobec nevnimam a nech nejaky smelec co i len krivym okom pozrie mojim smerom, osklbem ho ako vrabca. nieto, ze by si trufol este snad nieco povedat, nebodaj zatrubit. veci na oblecenie, kedze trpim uz roky chronickou a nevyliecitelnou nechutou k chodeniu po obchodoch, si kupujem zachvatovite, zasadne vtedy, ked sa naseriem do bledozelena. tak som priamo z krizovatky vtrhla ku znamej, ktora mala tam nedaleko velmi prihodne otvoreny butik, vyplazila som 3.000.- za kostym, co ma ciastocne ukludnilo a isla som si hladat tie kachlice. nic som, samozrejme, nenasla, lebo som bola v takom rauši, ze keby som bola videla obkladacky priam zlatom vysivane, nebola by som si ich vsimla ani keby som bola do nich rovno nosom vrazila. slepota, besnota ma ovladali. poobede volal kamarat - majster, ze pride az vo stvrtok, co mi vyhovovalo tak, ze som mu ani nevynadala. On sa tomu, chudak, urcite dodnes divi, ved ma poznal dobre, neviem, kde nabral vobec odvahu povedat mi, ze nepride, ked sa mi slubil uz dost dlho dopredu. ja som na dodrziavanie slubov a terminov veeelmi hakliva. na druhy den, medzitym som uz nieco povyzistovala, sme isli na opacny koniec mesta, kde som objavila obchod mne vyhovujuci. prideme dnu, odhalim dlazbu aj zodpovedajuco k nej sa hodiace obkladacky a pytam sa manzela: tak. a kolko metrov stvorcovych ta podlaha ma? a steny si odmeral, kolko tych obkladaciek treba? (mala som to ja dobre zmerane, nemaj ty strach, ale bola som zvedava, co bude, lebo som ho prosila minimalne 5x aby to pomeral. ked som videla, ze sa do toho hrnie ako hladny do wc, zmerala som si sama, spocitala a prepocitala, zamenila m na m2, priratala rezervu a zaokruhlila smerom hore :-)) ) a moj milovany manzel, ktoreho som mala uz plne zuby, ba az po nosne dierky, zacne tak z hlavy, s ocami v dialavach, nahlas teoretizovat: tak kolko by ta kuchyna mohla mat na dlzku? ked to predavac pocul, oci sa mu obratili do hlavy, chvilu tam ostali, ked sa vratili na povodne miesto, pozrel na mna sustrastne a viac sa s muzom nebavil. proste ho ignoroval. dlazbu aj obkladacky som zaplatila, do auta mi to nalozil onen mojou pritomnostou postihnuty predavajuci nestastnik, a ked sme z obchodu odchadzali, este na rozlucku a na ukludnenie som si vo vedlajsej predajni obuvi zakupila topanky a kabelku, za co som vyplazila dalsich ukludnujucich 2.500.- Sk. ale aby si si nemyslel, ze tym sa to skoncilo a prerabka zacala ficat! trt!!! majster prisiel, oblozil, co sa dalo a pozadovalo a vtedy som zistila, ze linka, ktoru mal drahy objednat u stolara uz neviem kedy, nie ze nie je urobena, ona este nebola ani objednana, ba co viac, stolar o nasej existencii a mojej tuzbe po novej kuchyni nemal ani potuchy, pretoze mu nikto nic o nicom nezradil, pretoze som sa – ja kravochňa - spolahla na manzelove slovo, ze za nim bol a on zatial figu. tak prisiel pan majitel stolarstva, pomeral, co potreboval, potom som isla ja za nim do dielne na takom okraji bratislavy, ze okrajnejsi okraj uz ani neexistoval, vybrala som si material, lišty, rukojátky, ostatne blbiny a tvary a dozvedela som sa, ze ked sa budu strasne ponahlat, ale naozaj strasne ponahlat a ine nebudu robit, linka bude o tri mesiace. slovom i pismom o tri. sporak stal v kuchyni sice vydlazdenej a okachlickovanej ale prazdnej, riady som chodila umyvat do kupelne, do tej krasne prerobenej ale na opacnom konci bytu. nervy ako lodne lana. dozijem sa vysokeho veku, lebo vtedy ma netrafil slak. ale nemysli si, to este stale nebolo vsetko! v septembri, uprostred tohoto cirkusu, umrela svokra. len tak, z nicoho nic, pomerne v mladom veku 61 rokov si v robote dostala porazku a kleplo ju to dokonale a naflaku. Ziadne trapenie, ziadne nic, luxusna smrt. Taku by som chcela. muz mal jednu sestru, ktora mala vtedy 34 rokov, nemanzelsku dceru a frajera, u ktoreho zila ale ten sa nijako nemal k tomu, aby si ju vzal. a ona sa zas nemala v umysle od neho odstahovat. divne spoluzitie. dcera mala 7 rokov. jej dcera. eva - sestra – bola a az do smrti zostala hlupe, rozmaznane decko, neschopne postarat sa o nic. Ja chapem, ze je to tak pohodlnejsie, ale mna taky pristup k zivotu stve. tak ta zalomila rukami, aky je svet nespravodlivy, stanko sa nechce zenit, ocko zomrel pred rokom, mamicka teraz, vzala decko a nastahovala sa k nam. pocujes dobre. ten byt bol este stale taky, ako je opisane par riadkov vyssie. tak som chodila do roboty, z roboty domov kde boli tri moje decka, svagrina, ktora cely den len lomila rukami a vycitala mi, ze moji rodicia este ziju a ake je to nespravodlive, jej decko, moj muz, ktory doma bol alebo aj nie, triezvy alebo aj nie, dve macky a kanar. tak to islo cez tyzden. na vikend som celu tu pereput nahadzala do auta, odviezla som ju do svokrinho bytu, upratala ho, nakupila a navarila pre tu malu rotu naroda, v nedelu som sa vratila so vsetkymi domov, navarila, upratat nebolo kde, lebo vsade bol niekto alebo nieco a v pondelok som radostne isla do prace. uistujem ta, ze v pondelok doobeda ma nikto ani len neoslovil, nieto, ze by po mne chcel nejake pracovne vykony. zaciatkom decembra sa muz so sestrou dohodli, ze my sa prestahujeme do bytu po svokre, stolar vydodal kýženú linku, este som nechala prerobit privod plynu do sporaka, pohladkala som si svoju krasnu, novu, nedotknutu kuchynsku linku, zohnala do bytu podnajomnikov a zacala sa stahovat. lenze moj manzel a stahovka, to bolo presne to, ako objednavka linky alebo kupa obkladaciek. stahovala som ako mravcek pilny, milion knih, satstva, porcelanu a inych veci, medzitym som chodila do prace, deti do skoly, aspon, ze moja tapsa svagrina sa vratila k tomu svojmu pisisvorovi. tak som pred vianocami dostala nejaku choleru sprevadzanu 40° teplotami, a ked sme sa den pred stedrym dnom prestahovali, ja nielenze mam vypadky elektriny na niektore veci, ktore som robila, ja si z toho obdobia nepamatam sem tam cele dni. viem len, ze som vsetko zvladla, spravila este aj vianoce a na stedry den o polnoci som vymetala pohotovost. pisala som ti kedysi, ze som svojho casu stravila sedem mesiacov na marodke, z toho dva mesiace na plucnom oddeleni nasej oblubenej tuberackej nemocnice. ta stahovka, to bol zakladny kamen, na ktorom som postavila vsetko ostatne. celu marodku. dobra som, ja viem, potlesk, kvety, sampanske. ale skor, nez som isla do kolien, som vsetko zvladla.
jedneho krasneho dna v lete 1995, ked som este robila vo vub (to je vseobecna uverova banka, aby si si nemyslel, lebo ked som bola kedysi u lekara s vytknutym clenkom, tak sa ma pri vypisovani papierov spytal: kde robite? vub to je vyskumny ustav coho? ked som zastikutala, ze to je vseob. uver. b., ani neprotestoval, zjavne ho to vyviedlo z konceptu), ponukla nam banka velmi vyhodne zamestnanecke uvery, ktore sme si brali hromadne, ruciac si do trojice vzdy jeden postihnuty a dvaja kolegovia. tak som sa aj ja zaverila, ci vlastne zauverila a podho prerabat kuchynu. mala som taku predstavu, ze by som potrebovala kuchynu asi o polovicu vacsiu ako mam. obehla som kachlickove obchody a u muzovho znameho, u ktoreho som kedysi zakupila vytuzenu kratku vanu, v tom case asi jedinu v celej republike, som objavila nieco, co mi vyhovovalo formou, farbou, chutou a vobec. najprv som zorganizovala znameho, ktory je maliar-natierac a ma velmi vhodneho brata, pretoze ten je zas obkladackar. potom sme rozobrali staru linku, nie najprv sme vyniesli vsetky veci z nej do detskej izby. taniere, pribory a rozne ine uzitocne veci ako i ostatny tam nazbieravsi sa bordel, a potom sme isli zakupit dlazbu. hovorim tak tyzden-dva pred nakupom muzovi: zavolaj petkovi (koniec-koncov, bol to jeho kamarat a byvaly kolega), ze prideme, nech nam tie kachlicky nepreda. ale manzel mal vzdy dost casu. tak mal v utorok prist prislusny pracovity znamy a my (ja nervy aj z usi trciace) sme v pondelok isli kupovat dlazbu a obkladacky, co sa mi zdalo byt uz vysostne aktualne. keby bolo po mojom, uz tyzden by som bola tie obklady a ostatne prekracovala v obyvke, nech mam sice bordel - ten bol aj tak, ale klud. deti z detskej boli nastahovane v spalni, chladnicka a sporak v obyvacke. v detskej to vyzeralo ako ked tam hodis granat a zatvoris dvere. prideme my do obchodu, malicky bol, co len o to, to mi nevadilo a tam uz len sem - tam smutna, osamela kachlicka a prislusny petko majitel hovori: co ste neprisli skor, ja tento obchod likvidujem, uz tu nic nie je, ved stacilo keby bol tvoj muz zavolal ... !!! bez slova som sa otocila, sadla do auta a isli sme my smerom prec. pevne som sa drzala volantu, inac by som bola skrtila. uprostred mesta, na krizovatke zvanej manderlak, ktora uz od praveku patrila a patri medzi najrusnejsie v bratislave sa ma muz kludne a uplne v pohode, ved sa nic nestalo, pyta: a kam pojdeme teraz? ja som nabrala taky adrenalin, ze mi musel aj usami srsat. tak som mu povedala: ty do riti a ja si idem zhanat kachlicky. a uprostred tej najrusnejsej krizovatky som zastala, vystupila z auta a krizom cez krizovatku som sa plazovym tempom pobrala neviem kam ale prec. panboh miluje sialencov, aha, tu som a nic sa mi nestalo (okrem toho, ze ma skoro prdlo od jedu), auto ziadne sa o mna ani nesuchlo. muselo byt uz z dialky kazdemu jasne, ze som sice triezva ako fialka ale vobec nevnimam a nech nejaky smelec co i len krivym okom pozrie mojim smerom, osklbem ho ako vrabca. nieto, ze by si trufol este snad nieco povedat, nebodaj zatrubit. veci na oblecenie, kedze trpim uz roky chronickou a nevyliecitelnou nechutou k chodeniu po obchodoch, si kupujem zachvatovite, zasadne vtedy, ked sa naseriem do bledozelena. tak som priamo z krizovatky vtrhla ku znamej, ktora mala tam nedaleko velmi prihodne otvoreny butik, vyplazila som 3.000.- za kostym, co ma ciastocne ukludnilo a isla som si hladat tie kachlice. nic som, samozrejme, nenasla, lebo som bola v takom rauši, ze keby som bola videla obkladacky priam zlatom vysivane, nebola by som si ich vsimla ani keby som bola do nich rovno nosom vrazila. slepota, besnota ma ovladali. poobede volal kamarat - majster, ze pride az vo stvrtok, co mi vyhovovalo tak, ze som mu ani nevynadala. On sa tomu, chudak, urcite dodnes divi, ved ma poznal dobre, neviem, kde nabral vobec odvahu povedat mi, ze nepride, ked sa mi slubil uz dost dlho dopredu. ja som na dodrziavanie slubov a terminov veeelmi hakliva. na druhy den, medzitym som uz nieco povyzistovala, sme isli na opacny koniec mesta, kde som objavila obchod mne vyhovujuci. prideme dnu, odhalim dlazbu aj zodpovedajuco k nej sa hodiace obkladacky a pytam sa manzela: tak. a kolko metrov stvorcovych ta podlaha ma? a steny si odmeral, kolko tych obkladaciek treba? (mala som to ja dobre zmerane, nemaj ty strach, ale bola som zvedava, co bude, lebo som ho prosila minimalne 5x aby to pomeral. ked som videla, ze sa do toho hrnie ako hladny do wc, zmerala som si sama, spocitala a prepocitala, zamenila m na m2, priratala rezervu a zaokruhlila smerom hore :-)) ) a moj milovany manzel, ktoreho som mala uz plne zuby, ba az po nosne dierky, zacne tak z hlavy, s ocami v dialavach, nahlas teoretizovat: tak kolko by ta kuchyna mohla mat na dlzku? ked to predavac pocul, oci sa mu obratili do hlavy, chvilu tam ostali, ked sa vratili na povodne miesto, pozrel na mna sustrastne a viac sa s muzom nebavil. proste ho ignoroval. dlazbu aj obkladacky som zaplatila, do auta mi to nalozil onen mojou pritomnostou postihnuty predavajuci nestastnik, a ked sme z obchodu odchadzali, este na rozlucku a na ukludnenie som si vo vedlajsej predajni obuvi zakupila topanky a kabelku, za co som vyplazila dalsich ukludnujucich 2.500.- Sk. ale aby si si nemyslel, ze tym sa to skoncilo a prerabka zacala ficat! trt!!! majster prisiel, oblozil, co sa dalo a pozadovalo a vtedy som zistila, ze linka, ktoru mal drahy objednat u stolara uz neviem kedy, nie ze nie je urobena, ona este nebola ani objednana, ba co viac, stolar o nasej existencii a mojej tuzbe po novej kuchyni nemal ani potuchy, pretoze mu nikto nic o nicom nezradil, pretoze som sa – ja kravochňa - spolahla na manzelove slovo, ze za nim bol a on zatial figu. tak prisiel pan majitel stolarstva, pomeral, co potreboval, potom som isla ja za nim do dielne na takom okraji bratislavy, ze okrajnejsi okraj uz ani neexistoval, vybrala som si material, lišty, rukojátky, ostatne blbiny a tvary a dozvedela som sa, ze ked sa budu strasne ponahlat, ale naozaj strasne ponahlat a ine nebudu robit, linka bude o tri mesiace. slovom i pismom o tri. sporak stal v kuchyni sice vydlazdenej a okachlickovanej ale prazdnej, riady som chodila umyvat do kupelne, do tej krasne prerobenej ale na opacnom konci bytu. nervy ako lodne lana. dozijem sa vysokeho veku, lebo vtedy ma netrafil slak. ale nemysli si, to este stale nebolo vsetko! v septembri, uprostred tohoto cirkusu, umrela svokra. len tak, z nicoho nic, pomerne v mladom veku 61 rokov si v robote dostala porazku a kleplo ju to dokonale a naflaku. Ziadne trapenie, ziadne nic, luxusna smrt. Taku by som chcela. muz mal jednu sestru, ktora mala vtedy 34 rokov, nemanzelsku dceru a frajera, u ktoreho zila ale ten sa nijako nemal k tomu, aby si ju vzal. a ona sa zas nemala v umysle od neho odstahovat. divne spoluzitie. dcera mala 7 rokov. jej dcera. eva - sestra – bola a az do smrti zostala hlupe, rozmaznane decko, neschopne postarat sa o nic. Ja chapem, ze je to tak pohodlnejsie, ale mna taky pristup k zivotu stve. tak ta zalomila rukami, aky je svet nespravodlivy, stanko sa nechce zenit, ocko zomrel pred rokom, mamicka teraz, vzala decko a nastahovala sa k nam. pocujes dobre. ten byt bol este stale taky, ako je opisane par riadkov vyssie. tak som chodila do roboty, z roboty domov kde boli tri moje decka, svagrina, ktora cely den len lomila rukami a vycitala mi, ze moji rodicia este ziju a ake je to nespravodlive, jej decko, moj muz, ktory doma bol alebo aj nie, triezvy alebo aj nie, dve macky a kanar. tak to islo cez tyzden. na vikend som celu tu pereput nahadzala do auta, odviezla som ju do svokrinho bytu, upratala ho, nakupila a navarila pre tu malu rotu naroda, v nedelu som sa vratila so vsetkymi domov, navarila, upratat nebolo kde, lebo vsade bol niekto alebo nieco a v pondelok som radostne isla do prace. uistujem ta, ze v pondelok doobeda ma nikto ani len neoslovil, nieto, ze by po mne chcel nejake pracovne vykony. zaciatkom decembra sa muz so sestrou dohodli, ze my sa prestahujeme do bytu po svokre, stolar vydodal kýženú linku, este som nechala prerobit privod plynu do sporaka, pohladkala som si svoju krasnu, novu, nedotknutu kuchynsku linku, zohnala do bytu podnajomnikov a zacala sa stahovat. lenze moj manzel a stahovka, to bolo presne to, ako objednavka linky alebo kupa obkladaciek. stahovala som ako mravcek pilny, milion knih, satstva, porcelanu a inych veci, medzitym som chodila do prace, deti do skoly, aspon, ze moja tapsa svagrina sa vratila k tomu svojmu pisisvorovi. tak som pred vianocami dostala nejaku choleru sprevadzanu 40° teplotami, a ked sme sa den pred stedrym dnom prestahovali, ja nielenze mam vypadky elektriny na niektore veci, ktore som robila, ja si z toho obdobia nepamatam sem tam cele dni. viem len, ze som vsetko zvladla, spravila este aj vianoce a na stedry den o polnoci som vymetala pohotovost. pisala som ti kedysi, ze som svojho casu stravila sedem mesiacov na marodke, z toho dva mesiace na plucnom oddeleni nasej oblubenej tuberackej nemocnice. ta stahovka, to bol zakladny kamen, na ktorom som postavila vsetko ostatne. celu marodku. dobra som, ja viem, potlesk, kvety, sampanske. ale skor, nez som isla do kolien, som vsetko zvladla.
"Keď Váš muž niečo sľúbi, že to urobí, tak to na 100% urobí! Netreba mu to každých 6 mesiacov pripomínať!!!"
Asi tak... :o))
@medulienka122 : Povedal rok stavby ? Tak ešte času dosť.:-)).
S prácami je to ťažké. Som doma a veru času menej, ako keď som chodil do roboty. Jednoducho nestíham.
@abdul - rózamunda pičérová, čo? no akurat. mam ti ja pribehov ajajaaaj. zijem zivot aktivny a pestry, niekedy si myslim, ze keby bol fadnejsi, aj by mi lepsie bolo. manzelia, deti, domacnosti, byty, rozvody, frajeri, nuz, co ti ja viem. :-)) a kedze som typ zeny, ktorej v ruke aj palicka na naklepavanie masa sa moze stat zbranou ... no, prihod hrba. obcas sem nieco švacnem, mne sa lepsie pise ako rozprava. ale ked ma chyti slina, neviem sa zastavit.
vedia si zorganizovať robotu aj bez sekretariátu, robiť aj päť vecí naraz, na nič nikdy nezabudnú, nepotrebujú sekretárky na varenie kávy, uvaria ju sebe aj návšteve, v domácnosti sa vycvičili ako sa dá ušetriť aj z podpory v nezamestnanosti, majú cit k malým deťom, chorým, starým, vedia reprezentovať, nikdy nie sú unavené. Táto krajina by inak vyzerala, lebo ja mám pocit že to u nás vyzerá a je riadené tak ako keď @rea1 prerábala kuchyňu .......
To všetko sme sa naučili doma pri šporáku a malých platoch našich mužov.......
@domacapani , ja ked jacim, tak je este vsetko o.k., az ked ostanem ticho, potom je okolo mna nebezpecno. :-)
@evanaaa , ano, ja som nechala prerobit kuchynu, a potom som sa prestahovala do karlovej vsi. pol roka sme byvali tak, ako stahovaci poukladali nabytok, lebo mozem byt ako chcem samostatna a sebestacna ale vsetka sebestacnost mi je naprt, ked potrebujem prestahovat skrinu. :-) potom sa to byvanie akosi ušúľalo na normal ale vsetko ostatne isko dolu vodou, ci vlastne dolu chlastom a po 7-ich rokoch ma to definitivne prestalo bavit a stahovala som sa odtial nazad, do svojho povodneho bytu, ku svojej prerobenej kupelni a krasnej kuchynskej linke. upratala som si vo svojom zivote a vsetky nepotrebne a neuzitocne veci som z neho vyhodila. zacala som manzelom. odvtedy si velim sama a velim si dobre. :-))
ozaj, dnes idem so synom do baumaxu obzerat obkladacky, lebo sme dostali taky napad, ze by sme to mohli v kuchyni ciastocne prekachlickovat. ale inac som primerane normalna. :-)
@diaanka , úplne ťa chápem a vyslovujem úprimnú sústrasť. :-)
ozaj, baumax a obkladačky. myslela som si, že sa tam budem v kachličkovom tovare div nie prštekom prehŕňať, že si nebudem vedieť vybrať a budem priam trpieť v nerozhodnosti ale trt makový! v požadovanom rozmere 20x25 cm mali dokonca až 6 (slovom šesť) druhov, z ktorých jeden bol nepríčetnejší ako druhý. len som sa nevedela rozhodnúť, ktorý je ten jeden a ktorý druhý. má niekto z vás niekde červené obkladačky s lososovým vzorom? ani do bordelu na wc by sa to nehodilo. čistá hrúza des. no, veď uvidíme. :-))
Badám, že popri niektorých zručných gazdinkách by sa celkom dobre leňošilo.