Pravá Vandlikova torta (alebo ako skomplikovať jednoduchú tortu)
Foto: tinka13
Toto sa mi stalo pred 3 rokmi, ale akoby to bolo včera.. tento postup však dodnes používam s absolútnou pravidelnosťou, hlavne vtedy, ak je Zobraziť celý popisToto sa mi stalo pred 3 rokmi, ale akoby to bolo včera.. tento postup však dodnes používam s absolútnou pravidelnosťou, hlavne vtedy, ak je možné niečo jednoduché skomplikovať - keď sa to najmenej hodí PS: Berte tento recept ako recept na úsmev :-)
Postup
-
1
Ešte potrebujeme: dvojročné dieťa zn. ukecané 1x, dvd s krtkom 1x - stále dokola, upršaný deň 1x, aby sa zabezpečila istota, že deti sa budú motať pod nohami... Takže: takto vyzerá správne rozpadnutá torta... V podstate môj pôvodný plán bola jednoduchá piškóta s parížskym krémom. Kedže sa mi korpus nepodaril, a zostal celý " zdrcnutý", tak som sa rozhodla upiecť ešte jeden a urobiť ešte jeden krém.....
-
2
... toto urobí veľa plnky, ľahučkej ako sen, a korpusy, ktoré sa, chúďatká nemali na čo posadiť.. a tak sa začali rozchádzať.. Okrem iného, je čas zaliať kávu, lebo to vyzerá na dlho.. Zatiaľ ubehlo celé doobedie, krtko sa po tisícikrát spustil po zadku na malom kopčeku a môj výsledok je priam ohurujúci !!!!
-
3
a posledný pohľad na krásavicu tortu.. Teraz prišiel čas na nejaký destilát. Pod zámienkou hľadania práškového cukru v špajzi, buchla som si poriadneho frťana, dobre som si vduchu zanadávala, a rozhodovala som sa čo robiť... Keby som to celé šmarila do koša, asi by sa mi uľavilo. Ale nebol čas na nič nové.... tak som urobila experiment...
-
4
hrdina dnešného dňa - vandlík (viem, od spisovného pomenovania to má ďaleko..), vystlala som ho tenkou fóliou...
-
5
a s radosťou som tam pleskla celú tortu. V podstate, to už bolo jedno, už som to viac pokaziť nemohla. A ten pocit!! Jednoducho tresknúť !!! Prináša úľavu a kus zadosťučinenia...
-
6
Vandlikový zázrak zakrytý alobalom putoval na niekoľko hodín do chladničky. Nuž čo, napriek vyskúšaným receptom, ktoré mám, a na ktoré sa môžem spoľahnúť, musím stále niečo nové vyskúšať a tak mi treba. ..V mojom prípade to bude asi nejaká diagnóza. .
-
7
tu je dôležité, aby ste boli v kuchyni - pri vyklopení tejto torty (akože torty) samé, alebo - aby ste sa tvárili vyslovene šťastne, že to konečne vyšlo podľa vašich predstáv.. a najlepšie, ak sa z hrdla vyderie slabučký výkrik: " Ach, ten dokonalý tvar, presne takto som si to predstavovala!!" Aj ja som niečo zašepkala, dúfajúc, že si manžel nevšimne kropaje potu na čele..
-
8
odstránime fóliu a výsledok je tu....
-
9
To by bol v tom čert, aby sa mi podarila poťahovacia hmota ako sen, všakže, takže jednu stranu som namočila do plnky, keď sa mi ju podarilo konečne vyvaľkať ... no ale je to tam, takže zase jeden krok vpred..
-
10
pochopila som, že už je všetka ozdoba len otázkou maskovania, takže nastali samé praktické pásikaté ozdoby...
-
11
vybrala som pár drobných kvietkov, sviečka sa mi zlomila v ruke, (zase som chcela utiecť do špajze po práškový cukor :-)... ale som ju nahriala nad pecou, a zatavila naspäť, ale dotiahla som to do konca... Musím dobre porozmýšľať kam ju dám, lebo naposledy som dala tortu na 70tku mojej svokričke do špajze, môj muž išiel v dobrej vôli povysávať schodište, zapol šnúru do špajze a zhodil dosku na mäso na dobre vychladenú dvojposchodovu tortu. ... Vtedy som pochopila, čo je to, keď naozaj prebehne mráz po chrbte... Takže pilates som si nezacvičila, akvárium som tiež nevyčistila ale zajtra, zajtra si môžme posedieť pri káve. Toľko moje drobné nehody v kuchyni, ktoré sa stávajú najmä vtedy keď som si ohromne istá, že to dobre dopadne...
ani napad nieco vyhodit ked sa nepodari - v kuchyni sa vzdy najde riesenie na dalsie uplatnenie pokial fantazia zapracuje.
A tymto skvelym obrazkom si povzbudila dalsie "coby nepodarky" v tom, aby vytvarali svoje jedle-umelecke minidielka.
Prepac, ze som sa tu tak rozpisala, ale ten cirkus okolo tvojej torty a tvoje pocity - ako keby si bola u nas.... Vdaka ti za to, ze si to vyrozpravala, ba aj zdokumentovala.... pomohla si aj mne zotavit sa z jedneho neuspechu. Zajtra svitne novy pekny den :))
Aj mne sa už niečo podobné stalo, a robili sme maskovanie.Vidno že máš veľmi dobrý postoj k životu, si moja krvná skupina.
Vtipne opísaná situácia, z ktorej si sa majstrovsky vykrútila ako víťaz, ťa v mojich očiach pasuje za ženu roka :)
fakt klobúk dole
PS: Aj mňa pobavil môj vek na vareche - 9 ročná - to sa len mne môže prihodiť :-))
ešte dlho sa budem smiať,prepáč,ale keby sa ti podarila hneď,nedala by
si to sem v takomto podaní:-)))
Vynasla si sa vyborne, sikovne dievca. A tak som sa schuti zasmiala, ako keby som videla v kuchyni seba. Vzdy mam pocit, ze nieco "vylepsim" alebo "zjednodusim" a potom sa to skonci ... no desaster.
raz mali k nam prist na navstevu vzdialeni pribuzni z kanady a ja mlada domaca pani som sa chcela vytiahnut. Upiekla som kubanske rezy. 100 krat sa mi podarili, ale vtedy sa mi jeden roh na plechu vobec nezdvihol, opacna strana bola krasne zdvihnuta... tak som piskotu prekrojila a prevratila tak, aby na spodnom najvyssom ceste bolo vrchne najnizsie. Bolo to nakoniec priblizne vyrovnane, ale nebola som spokojna, aj som sa hanbila taky nepodarok dat na stol, tak som nechala kolac v chladnicke. No a co sa nestalo, mily pribuzny chcel vodu z chladnicky a objavil tam moj nepodarok. Tak som ho musela dat na stol, ale som sa nepriznala, ze je to nepodarok. A navsteva - boli nadseni, ze mali domaci zakusok :-)
A pripomenula si mi minuloročného Silvestra. Po troch hodinách márneho dusenia tatárskeho azu z hovädziny bolo mäso tvrdé, som si spomenula na radu ktorejsi Varecháčky, že treba pridať pohárik koňaku. Manžel mi doniesol fľašu, bolo v nej asi jeden a pol deci. Pridala som, po ďalšej polhodine sa mäso nezmenilo. Vzala som fľašu do ruky a zvažovala, či mám do hrnca ešte priliať, alebo vypiť zvyšok rovno z fľaše, ľahnúť si spať a vykašľať sa na Silvestra aj hostí, ktorých sme čakali. No nevypila som, azu zjedli hostia len zo zdvorilosti alebo obavy odmietnuť, aby som ich po toľkom trápení niečím neovalila. Na budúce sa možno rozhodnem inak.
:-)
Takéto "úspechy v kuchyni zažíva občas každá z nás, bez toho by to nebolo. Ale obdivuhodná šikulka si určite.