O víne:
Zostaneme krajinou dobrého vína?

Jozef Sedlák, Pravda, 4. decembra 2020     5 minút čítania

Odkedy ľudia prišli na chuť vínu, a je to už dobrých pár tisícročí, začalo sa s ním obchodovať. Nie na malé, ale tisíckilometrové vzdialenosti. Z vína sa stal tvrdý biznis už v antike a je ním dodnes, pretože bez vína si ľudia nevedia predstaviť dobrý život.

Chateau Topoľčianky, hrad, Gýmeš, vinič
Prapravnučka Jakuba Palugyaya odovzdáva generálnemu riaditeľovi Villa Vino Rača Jánovi Kramplovi rodový erb Palugyayovcov.
Autor:

Všade, kde sa začalo víno dorábať, úplne zmenilo ráz krajiny, rozvinulo celý rad odvetví – od výroby nástrojov, nožov, motýk až po supermoderné traktory, postrekovače a kombajny, nehovoriac o priemysle spracovania vína, ktorý reprezentujú sofistikované, počítačom riadené lisy, antikorové nádoby, kde víno kvasí, až po klasické drevené sudy, fľaše, etikety a poháre.

Víno sa rozvíjalo ako remeslo, neskôr priemysel a vždy ako umenie – ojedinelý výtvor prírody a človeka.Víno bolo inšpiráciou pre všetky druhy umení. Celé povojnové obdobie sme pili jednoduché víno, napospol produkt priemyslu, buď kyslé, alebo naopak silno dosládzané repným cukrom.

Víno ako umelecký produkt však prežilo. Spomeňme si na Radošinský klevner, jeho etiketu s bucľatým mníchom, ktorá miestnym pripomínala, že šlo o delikátne víno cirkevných hodnostárov, ústa ktorých potom vystriedali hrdlá komunistickej verchušky. Bolo to víno, ktoré vošlo zásluhou dramatika Stanislava Štepku do povedomia súčasníkov, pretože opísal, ako putovalo na svadbu anglickej kráľovnej Alžbety II.

Kto by si bol ešte v osemdesiatych rokoch pomyslel, že o polstoročie neskôr ho budú jej veličenstvu servírovať v bratislavskej Redute na slávnostnej večeri spolu s inými vynikajúcimi slovenskými mokmi, ktoré sa zrodili len pred desiatimi, pätnástimi rokmi.

Nové, naozaj krásne slovenské víno si rýchlo získavalo obdivovateľov. Vinohradnícky a vinársky um dostal po roku 1989 krídla.

A predsa dnes hrozí, že slovenské víno, ktoré sa vznieslo k nebesám, môže skončiť tragicky. Dramaticky totiž prehráva súboj o spotrebiteľa, čomu dopomohla aj pandémia koronavírusu. Tá podčiarkla všetky rokmi nahromadené problémy vo vinohradníctve a vinárstve. Predaj vína v gastronomických zariadeniach v dôsledku zdravotno-bezpečnostných obmedzení skolaboval a presunul sa do obchodných sietí. A tam je slovenské víno konfrontované s celosvetovou ponukou.

Cena, ako vždy, rozhoduje na prvom mieste. Prečo neochutnať fľašu z Bordeaux, keď sa ponúka za dostupnú cenu spolu s inými mokmi sveta? Takému pokušeniu sa odoláva ťažko. Lenže vzťah s vínom pripomína trochu manželstvo. Môže tolerovať flirt, určite však nie neveru. S každou rýchlo pribúdajúcou cudzou fľašou ubúda riadok zo slovenského vinohradu, stenčuje sa priestor vinárom.

Rakúšania majú v ponuke vína z celého sveta, ale pijú najmä svoje.

To, čo dnes potrebuje slovenské víno, je predovšetkým vernosť, návrat milovníka vína k obľúbenej slovenskej značke, k svojmu vinárovi. Víno si zároveň pýta aj zrozumiteľný koncept rozvoja. Naozaj hýbe krajinou, je súčasťou našich životov. Je s ním príjemne, nielen keď ho popíjame, ale aj pri potulkách krajinou, vinohrady ktorej sú akoby jej odvekou súčasťou. Už len z úcty k dielu našich predkov, k tomu, čo dokázali vybudovať súčasníci, by sme mali myslieť na víno vo všetkých súvislostiach.

Naša príloha, samozrejme, nie je schopná postihnúť všetky aspekty vína v obyčajnom ľudskom živote. Prináša len zopár fragmentov, ktoré pripomínajú univerzálnu rolu vína v rozvoji človeka i Slovenska. Tie príbehy sú ukážkou ľudského vzopätia.

Víno nás prežije, no to, či zostane v celosvetovom prúde dobre čitateľná slovenská stopa, závisí od nás. A pravdaže aj od tých, ktorí radi pripomínajú, ako múdro vedú krajinu (ešte stále dobrého vína) k lepšiemu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku





TOPlist