Pohrabete sa v regáloch, postretáte známe tváre, dozviete sa, ktože to zasa zomrel... Som náruživý onioman. Život bez každodennej návštevy supermarketu by bol pre mňa veľmi smutný.
Chodím tam v rôznom čase. Nie skoro ráno, to ešte vylihujem, a tiež nie večer. To už je tma a v televízii sú už tie lepšie programy. Ranné pospávanie je však na niečo dobré. Premýšľam, čo bude v ten deň na obed. Rozhodne napokon aktuálna ponuka. Napríklad včera to bol pult plný bravčového údeného. Údená rolka, údené pliecko, krkovička, panenka, koleno, stehno. Jeden krajší kúsok ako druhý.
Do košíka som odložil údené stehno. Vyzeralo úžasne. Bolo mäsovo ružové, po rozbalení voňalo a bolo šťavnaté. Doma som ho dal zľahka povariť. Samozrejme, s cibuľou, bobkovým listom, 2–3 strúčikmi cesnaku a kúskom póru. Čo bude k nemu? Parmezánová, sviečková a či kôprová omáčka? S knedľou? Nie, tento variant som zavrhol.
Bude to zdravšie. Budú to zelené fazuľky. Mám ich v mrazáku celý šuflík. Zelené, fialové, aj žltkavé. Vybral som zelené, krátko ich povaril, osušil a potom na panvici s rozsekaným cesnakom a hrsťou čiernych olív som ich opražil. Atmosféra nad sporákom sa zmenila. Všetko voňalo, slinky sa zbiehali. A ešte trochu morskej alebo himalájskej soli, trochu bieleho korenia. Páčilo sa to aj mojej manželke. A to už je čo povedať...
Skvelé jedlo sa zapíjalo skvelým vínom. Akože inak. Modranským, naším a bielym. Počúvate, že vína ročníka 2020 nie sú bohvieaké. Áno, sú priemerné. Ale z priemerných mokov dokáže dobrý vinár urobiť moky nadpriemerné. Takým bolo aj naše Silvánske zelené z honu Staré hory. Urodilo sa v šesťdesiatročnej vinici, pôvodne vysádzanej (západo)nemeckým klonom tejto najstaršej európskej odrody Vitis vinifera L.
Diskusia k článku