Konečne vykúpenie. Jeden-dva dni sa naraz kúpu v slniečku. Je potrebné všetko rýchlo dobehnúť. Polovica Modry cvaká nožnicami v Plázloch, na Novinách, v Rakovinách. Zelenák, cyrifandel i muškát sa zbavujú starého dreva. Jeden ťažeň, dve záložné očká. Pán Boh nás neopúšťa, kiež by bola dobrá úroda.
Do septembra je však ešte ďaleko a slniečka je stále pomenej. Treba sa poponáhľať. Vinič sa reže od rána do večera. Aj naša vinárska čata zaujala bojové pozície. V ten deň bola vo vinici od rána do večera. Už sa stmievalo, keď prišli domov. Hladní boli ako malokarpatskí vlci. Vraj, či je dačo na večeru? „Zatiaľ nie, obriaďte sa a o dvadsať minút sa to bude pariť na tanieri.“ Povedal som a nahliadol do chladničky.
Bolo tam toho nadostač. Knedľa, vajcia, cuketa. Knedľu som nakrájal na kocky, cuketu na kocôčky a vajcia rozmixoval. V hlbokej veľkej panvici som opražil dve veľké nasekané cibule a dal do nej zmes knedle a cukety. Trocha soli, drvenej rasce, červenej papriky a korenia. Keď to bolo zlatisté, prišla na rad vaječná zmes. Všetko som dobre premiešal, opiekol do chrumkava a ešte prichutil.
O dvadsať minút bolo hotovo. Tovarichárska modranská knedľa mala úspech. Podávala sa s našou čalamádou a kyslým mliekom. Znovu som uspel v prostom kuchárskom umení.
Diskusia k článku