Z Nového sveta doputovala v 16. – 17. storočí aj do Európy. Jej veľké plody magnetizovali a jej chuť si zamilovala predovšetkým chudoba. Na Balkáne i v Rusku sa udomácnila až tak, že ju podnes považujú za pôvodnú, srbskú i ruskú rastlinu. Z tých krajov pochádza i väčšina tekvicových dobrôt. Poďte so mnou na východ a ochutnajte jednu zo špecialít východných Slovanov. Pripravíme si spoločne tekvicové kolieska.
Potrebujeme na ne vyše pol kila polohrubej múky, dvadsať deka tekvice, kocku droždia, jedno vajce, dve lyžice cukru, štyri lyžice masla, trochu mlieka, sekané mandle a kôprové semienka. Z múky, vajca, soli, cukru, roztopeného masla, mlieka a kvásku vymiesime cesto. Necháme ho vykvasiť zo tri hodiny a 2-3 razy ho premiesime. Neskôr postrúhame očistenú tekvicu, odšťavíme, pridáme do cesta, vymiesime a ešte hodinku necháme oddychovať.
Z cesta vytvarujeme menšie bochníky, rozvaľkáme a v strede každého urobíme decovým pohárikom otvor. Surové tekvicové kolieska uložíme na plech, potrieme vajíčkom a posypeme sekanými mandľami a kôprovým semienkom. Pečieme ich slabú polhodinku pri teplote 180 – 200 °C. Necháme ich vychladnúť a nalejeme si čosi „neruské“. Nalejeme si pohár mladého akurátne vychladeného vína ročníka 2016. Nebude to na „zahodenie“...
Kto vie, ako by sa správala v ceste, treba len vyskúšať, zdá sa.