Foto: Pravda - Robert Hüttner
Vždy som sa tešil na domáci mäsový tanier. Tanier, na ktorom bol horúci, chrumkavý a na bravčovej masti vyprážaný šniceľ. Spravidla bravčový, zriedkavejšie teľací či hydinový...
Zosnulý guru bratislavskej gastronómie doktor Peter Ševčovič uprednostňoval prešporský šniceľ. Pripravoval sa z teľacieho orecha, rezne deň vopred museli byť naklepané a poprekladané cibuľou, korením a cesnakom. Vyprážali sa až na druhý deň, obalené v strúhanke, na mangalicovej masti.
Môj priateľ Vinco vypráža šnicle na srbský spôsob. Musia byť z krkovičky. Maďarský „bécsi szelet“ je hutnejší, ako chcem a slovinský „dunajský zrezek“ je tvrdý a primalý. Fínsky „wieninleike“ má zase sobí šmak. Všetko to sú nepravé „viedenské“ rezne. Tie pravé Wiener Backhendel sa spomínajú už v receptoch z roku 1719!
Také ešte dnes pripravujú vo Viedni tri „beisle“ (nie pajzle!) u Figlmüllera. Veľké sú ako pizza, chutné ako krehká, chrumkavá dvadsiatnička a podávajú sa s cibuľovým zemiakovým šalátom. Pozor však, je to jedlo – jedlisko...
Diskusia k článku