Foto: Shutterstock
Som milovníčkou čerstvého chleba a ak by som si mala vybrať len jednu potravinu, ktorú by som mala celý rok jesť, určite by to bola táto dobrota. Svoj prvý domáci chlieb som upiekla asi pred ôsmimi rokmi. Dôvod bol jednoduchý – chlieb, ktorý bol v tom čase dostať v obchodoch, mi nechutil.
Počas návštevy jednej reštaurácie mi majiteľ dal recept na svoj výborný chlebík, tak som si povedala, že ho vyskúšam.
Bola to klasická receptúra z múky, vody a droždia. Pamätám si, že keď som v tridsaťročnej plynovej rúre upiekla podľa nej svoj prvý chlieb, povedala som si, že to nie je veľká veda.
Jedna vec mi však na chlebe s droždím trochu prekážala – nemal takú jemnú štruktúru ako kváskový chlieb, ktorý podávali v inej bratislavskej reštaurácii a chutil úžasne. Na založenie kvásku som však vtedy nemala čas a ani na to, aby som sa mu venovala, preto som roky zostala pri svojom „starom“ chlebe.
Lenže v marci 2020, keď prišiel prvý lockdown, všetko sa zastavilo a zdalo sa, že na neurčitý čas. Zrazu som nikde nemusela cestovať a času som mala habadej. Tak som si povedala, že to s tým kváskom skúsim.
Na internete som si našla návod, ako na to, a desať dní kvások zodpovedne kŕmila. Keďže vraj každý kvások má mať aj meno, tak sme ho so sestrou nazvali „Tonda“. Tak totiž volali nášho tatka, ktorý už niekoľko rokov nie je medzi nami.
Prvý chlieb z neho sa vydaril a odvtedy som z „Tondu“ piekla každý týždeň. A nielen chlieb, ale aj pečivo, buchty alebo osie hniezda. Tiež som experimentovala s časmi kysnutia aj s múkami.
Kvasinky sú živý organizmus, takže sa správajú raz tak, raz inak – v podstate nevyspytateľne. Preto je aj chlieb niekedy vydarenejší, inokedy zas menej. Raz vykysne lepšie, inokedy horšie. Zaujímavé však je, že chuťovo bol vždy dokonalý, len keď bol menej vykysnutý, bol hutnejší.
Urazený Tonda
Milý kvások sa mi dokonca podarilo exportovať, kúsok som nanútila dcére do Nemecka. Tú pečenie poriadne chytilo a dodnes z neho pripravuje chlieb každý týždeň a vždy vyzerá ako malé umelecké dielko. Keďže som kvások založila v marci 2020, funguje nám obom bezchybne už tri a pol roka.Môj „Tonda“ však svoje pôsobenie už ukončil. Keďže som niekoľko týždňov neplánovala nič piecť, skúsila som ho vložiť do mrazničky, kdesi som totiž čítala, že by to kvásku nemalo uškodiť.
Chyba – neviem, či sa urazil, že som ho odložila, ale keď som ho po troch mesiacoch rozmrazila, už sa mi ho nepodarilo oživiť. Keďže tri roky mi poskytoval skvelé služby, rozhodla som sa, že „Tonda“ neskončí potupne vo výlevke alebo v toalete a pekne som z neho upiekla posledný chlieb – a potom nevykysnutý aj poctivo zjedla.
Počas rokov kváskovania sme sa s dcérou čo–to naučili a aby sa aj vám s kváskom dobre pieklo, napísali sme pre vás naše desatoro kváskovania.
Diskusia k článku