Foto: Pravda
Pár rokov pred nežnou sa tak stalo. Pobudli sme u nich v Čiernom lese, vo Pforzheime. Žili pokojne, ale v smútku. Spomienky na Modru ich stále magnetizovali. Venovali sa nám a Gréta vyvárala tie najlepšie schwarzwaldské špeciality. Na jej zubáča na póriku som nezabudol ani po tých dlhých rokoch.
Potrebujeme 3–4 vykostené fi lety čerstvého zubáča, jeden veľký pór, dve cibule, slnečnicový olej, trochu cukru, čierne korenie, strúčik cesnaku, nastrúhaný zemiak, pár borievok, dva bobkové listy a 2–3 deci ostrejšieho bieleho vína. Pór nakrájame na hrubo, cibuľu na plátky. Spolu so zemiakom, soľou a s cukrom to všetko premiešame, dáme do pekáča a podlejeme vínom. Na povrch poukladáme nasolené a okorenené fi lety ryby. Tie pokvapkáme olejom a posypeme tymianom. V rúre pod alobalom pečieme slabú polhodinku. K zubáčovi podávame schwarzwaldské „špécle“ a v pohári máme mladé malokarpatské Veltlínske zelené.
Pojedáme, chlipkáme a spomíname. Ja osobne na Grétku i Helgu, ktoré už nežijú. Spomienky však nie sú mŕtve...
Specle ku rybe ? Preco nie.