Ani tretia dávka vakcíny akosi neteší. Akosi nám nedáva zábezpeku žiť a prežiť. Človek, človiečik je bezmocný. A to, prosím, už prichádzajú časy vianočné. Žijeme prvými dňami adventu. Mali by sme viac vstupovať do seba, byť pokojní, pokorní a mali by sme odpúšťať tým, ktorí ubližujú okoliu. Nuž a mali by sme byť aj mierni v žití, mierni pri tanieri. Nemusí to byť celkom vegánske a diétne, malo by to byť však menej kalorické, menej snobské. Väčšina z nás si to uvedomuje a tak koná...
Rozmýšľajme o vianočnom menu. Menej červeného mäsa, menej tukov, menej cukrov. Viac ovocia, zeleniny, viac rýb a rybičiek. Vianočnú rybu máte už vybratú. Kapor, pstruh, treska, sumec, šťuka... A rybičky? Na tie akosi stále zabúdame. Mám na mysli sardinky. Sardina pilchardeus je z čeľade sleďovitých (Clupeidae) a je samá kostička. Nuž, nie je to delikatesa.
Pred polstoročím boli plné obchody sardiniek. Dnes sú nezaujímavé. Skúsme ich povesť „oživiť“. Nedávno som si z cesty po portugalskej Madeire doviezol pár škatuliek sardiniek. Vravím si, po rokoch ich vyskúšam. S cibuľkou, feferónkou a chrumkavým chlebom. Nestalo sa tak. Urobil som to inak. Použil som návod na ich tepelnú úpravu podľa receptu z brožúry „Saboreie as cores de Portugal“ (Chute a farby z Portugalska).
Na panvici, na slnečnicovom rozpálenom oleji som opražil cibuľu, nasekaný cesnak a jednu mäsitú paradajku. Keď to bolo akurát, pridal som do tejto masy sardinky. Snažil som sa, aby som ich zachoval v celosti. Dve –tri som obrátil a decentne premiešal. Potom dochutil, posypal petržlenovou vňaťou a pokvapkal citrónom.
Bolo to nečakane dobré. Azda aj preto, že k sardinkám som pojedal čerstvú pitu. Pečie ju u nás jeden Balkánec. Ten však nevie, ako chutí sardinka. A nevie, ako k tomu chutí víno. Čo som si nalial? No čosi s portugalským šmakom. Mladý Müller Thurgau à la „vinho verde“. Bom proveite! Dobrú chuť!
Diskusia k článku