Nikita Slovák je skvelým kuchárom, v TV Varecha nám pripravil balkánsku špecialitu.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Nikita Slovák začínal v dvadsiatich rokoch ako textár pesničiek v divadelných predstaveniach. V divadle spolupracoval s hudobníkmi ako Richard Müller, Marián Varga, Peter Dudák či Slavo Solovic. Postupne začal písať scenáre, ktoré aj režíroval. Na konte má réžiu úspešného projektu Príbeh ulice, kde sa objavili Karel Roden a David Kraus, spoluprácu s Jurajom Jakubiskom a s Jánom Ďurovčíkom na predstavení ...na vaše hroby v New Yorku a veľké televízne programy Roma Spirit, Krištáľové krídlo, Cesta na Olymp či Cena Tatra banky.
Keďže tento rozhovor je o varení, a o vás sa vie, že ste skvelý kuchár, prvá otázka nemôže byť iná: Kedy a kde ste sa naučili variť?
Najlepším kuchárom, ktorý ma kedy učil, bola moja mama. Doteraz nikto niektoré jej jedlá u mňa neprekonal. Niečo som pochytil aj od mojej kamarátky, skvelej herečky Anky Šiškovej. Varím bez receptov, nedodržiavam prísady, ale zrejme ako jediný chlap po sebe okamžite v kuchyni upratujem. Pandémia asi naučila variť každého, navyše mám priateľov úžasných kuchárov. Ľubo Herko, Marcel Ihnačák, Martin Korbelič sú tí, ktorí ma často inšpirovali. Aj moja priateľka Monika varí výborne, darí sa jej to, čo mne nie. Varí zdravo a nepriberá sa z toho. Navyše je jej jedlo krásne upravené a tak aj chutí.
Pre koho varíte najradšej?
Najradšej varím pre moju dcéru Miu. Ona dokáže jesť počas pol roka dve jedlá. Najradšej má hovädzie mäso na fazuľke a sviečkovicu na smotane. Rád varím so ženami, vedia úžasne nakrájať na malinké kocky alebo prúžky čokoľvek, na to som ja nešikovný.
Vy ste počas pandémie nevarili len doma. Varili ste aj pre svojich kolegov v klubovni Misia. Ako to fungovalo?
V čase pandémie množstvo mojich kolegov, technikov, zvukárov a umelcov, prišlo o prácu. Nakrútil som o tom aj dokument Neviditeľní a snažil som sa pomáhať adresnejšie. Mal som slogan, nemusíš mať peniaze, ale obslúžim ťa ako anglického kráľa. Suroviny platili moji kamaráti, ktorí objednávali obedy pre tých, čo nemali peniaze. Odvtedy mám pocit, že mám úžasných priateľov. Varil som celé kotly Tom Yum, šošovicovej hustej polievky, segedínu. Vždy keď sa prišli najesť kolegovia umelci, bol to pre mňa sviatok. Samozrejme, že sme skrachovali, ale pomáhali sme.
Máte za sebou veľké predstavenia a filmovačky. Môžete nám poodhaliť kúsok zo zákulisia, ako sa počas nich stravujú filmári, herci a divadelníci?
Veľké filmovačky majú svoj katering, väčšinou vynikajúci. Raz som hral v talianskom filme, lebo talianski režiséri si ma vyžiadali podľa fotografií ako typického Rusa, čo mi teda extra nelichotilo. Ale katering mali výborný a ja som za tých pár týždňov, čo som tam strávil, aj pribral. Opačnú skúsenosť som mal, keď sme hrávali Príbeh ulice v Prahe. Bývali sme v obrovskom hoteli v Prahe 9, kde varili príšerne. Donekonečna univerzálna hnedá omáčka a písmenková polievka. Časom sme z polievky lovili písmenká a nechávali hanlivé nápisy pre kuchára.
Aké projekty aktuálne pripravujete a na čo sa najviac tešíte?
Pripravujem pre RTVS priamy prenos Sto rokov filmu na Slovensku a pre divadlo píšem hru Pusti ma von, Igor. Krst bude mať aj poviedková kniha Slovensko úsmevne, kde mám poviedku. Na všetko, čo príde, sa teším. Len by som bol rád, keby boli ľudia ohľaduplní a dali sa zaočkovať, aby sme už nikdy nemuseli zatvárať krajinu.
Balkánske čufty podľa Nikitu Slováka (videorecept)
Diskusia k článku