Ľudia ju pripravujú na jeseň, v zime aj na jar. Len v lete na ňu akosi zabúdame. S kapustnicou štartujeme počas prvých chladných dní roka a tú najlepšiu, najchutnejšiu a najslávnejšiu syntetizujeme v predvianočnom čase. Sliny sa pri nej zbiehajú veriacim aj „pohanom“. Tí prv menovaní ju kuchtia na oleji, na cibuli, na rasci a s hubami. Tí iní trhajú vrece plné kulinárskych nápadov. Mäso bravčové aj baranie, čerstvé koleno aj údená krkovička, klobásy spišské či dolnozemské, korenie čierne, majoránka, bobkový list, mletá alebo drvená paprika. Sladká aj štipľavá. Čo kuchár, to iný recept...
Slovensko jednoducho kapustnicu miluje. Iná je na Šariši, iná v Tekove, na Spiši, Orave, nuž a „konc“ iná je i v Prešporku. Iná je aj preto, že naša dnešná Bratislava pred sto rokmi nebola čisto slovenským mestom. Kapustnice v tom čase hovorili po maďarsky, po nemecky aj jidiš. Napríklad taká kapustnica pani Grety Schumannovej z hostinca Linde. Recept na jej prípravu priniesol pred rokmi doktor Peter Ševčovič.
Potrebujete štyri litre vody, kilo kvasenej kapusty, po pol kile bravčových pľúc, pečene, krkovičky a údenej paprikovej klobásy, čierne i nové korenie, cesnak, lyžičku štipľavej papriky a pár lístkov vavrínu. Do hrnca dáte napred kapustu a krkovičku. Až potom pľúca, pečeň, klobásu a cesnak. Keď je to všetko mäkké, tak mäso, vnútornosti aj klobásu nakrájajte na kocky či na kolieska. Kapustu necháte ešte pol hodinu na plameni. Kapustnicu možno vylepšiť mäsovými guľkami pripravenými z mletého mäsa, z vajca, zo strúhanky a korenia. Pridávame ich do kapustnice celkom na záver.
Kapustnica pani Schumannovej sa podávala v úhľadných smaltovaných miskách, ktoré ste si mohli (za úplatok) odniesť domov. Táto dobrota sa však nejedla „len tak“. Nalievala sa k nej zmeska Neuburgu a Veltlínu zeleného od vinohradníka Rudolfa Machera z Jozefskej 21. Štvrťka za tri koruny československé...
Diskusia k článku