Foto: Pravda - Ivan Majerský
Mrcha čas je i dnes. Na Dolniakoch akoby ani zima nebola. Naši vnuci ani nevedia ako vyzerá biely sneh, nevedia ako chutí domáci chlieb, ako vonia a šmakuje cícerová polievka, rýdzikový paprikáš, makové dolky, cmarance či stískanice.
Uponáhľaný a nepokojný svet pozorujeme i v kuchyni. Pizza, kebab, hotové jedlo z reštaurácie tretej cenovej skupiny… Zastavme sa a prelistujme si kuchárske knihy našich starých materí. Iste nás to prekvapí…
Mám pred sebou pár stránok zožltnutých receptov zo sporáka malokarpatských Budmeríc. Je to poctivá obec s pozoruhodným gastropisom. K obedu si pripravíme kyslú slovencovú polievku. Slovenec je cícer, v Budmericiach zvaný „ploské penáški“.
Cícer večer namočíme, ráno ho prepláchneme a dáme variť s cibuľou a cesnakom. Keď je mäkký, polievku osolíme, pricukríme, pridáme mlieko a lyžičku múky. Necháme zovrieť, odstavíme z platne, pridáme kyslú smotanu a prichutíme octom. Najlepšie jablkovým. Ach bože, zabudli sme bobkový list.
Ak si želáte mať cícerovú „de luxe“, do polievky pridajte na malé kocky nakrájanú koreňovú zeleninu. K polievke zajedajte pravé upečené budmerické stískanice. Pozor, sú iné ako tie od susedov z Dubovej.
Ako na to? „Spravíme zemákové cesto, vigúlame ho nahrubo, potreme ho mletíma oškvarkama, smetánku, posipeme krupicú a zrolujeme ho do závinu. Ten nakrájame na plátki, pocapkáme ho a pečeme f trúbe“.
Máme polievku, máme stískanice. Už nám chýba len budmerické víno. V posledných rokoch je čoraz lepšie a lepšie...
Diskusia k článku