Jeho realizáciu som mal na tanieri pred rokmi tam kdesi dole, pri Kecskeméte. Maďarská pusta je plná gagotajúcich tvorov, ktoré sú alfou a omegou tamojších sýtych pokrmov. V čárde Arany kacsa nám vtedy na stôl priniesli vyprážanú kačaciu pečienku s karfiolom.
Bol to pre nás šok, nik z nás dovtedy takúto bizarnú kombináciu nemal na tanieri. Obzeral som sa po susedoch a nikto nemal odvahu. Hlad a zvedavosť nás nakoniec premohli. Už prvé kúsky nás presvedčili. Bolo to výborné...
Doma som sa na prípravu takejto extrašpécie roky neodvážil. Minulú nedeľu som sa však zaťal a pečienku s karfiolom som pripravil. Dve krásne kačacie pečienky som pokrájal na kúsky hrubé ako prst. Tie som jemne osolil a zo desať minút nechal postáť. Potom som ich zaopatril vajíčkovým trojobalom, múčnym i strúhankovým a napokon nakrátko vypražil na bravčovej masti. Tak bolo treba, pretože vyprážať kačaciu pečienku na rastlinnom oleji, to je proti „prírode“...
Medzitým som v slanej vode s trochou mlieka uvaril karfiol. Tak akurát. Nesmel chrumkať a nesmel sa ani rozpadávať na jazyku.
Z prepraženej masti, múky a smotany som pripravil chutnú omáčku. Tou som podlial vypražené pečienky a okolo, do venčeka, poukladal karfiolové ružičky.
Problém nastal až potom. Čo si nalejeme. Biele či červené? Skúsil som mladý iršaj z tohto ročníka 2016. Podarilo sa to. Bol to „nadpriemerný“ gastronomický zážitok...
Diskusia k článku