Foto: Pravda - Ivan Majerský
Z vrecka vyťahuje vlašské orechy ako detská pästička. Otvára ich nožom a vyberá z nich voňavé poljadrá. Na doštičke krája na kolieska grahamové rožky, natiera ich oškvarkovou masťou a kladie na ne lúpané orechy. Oči mu svietia a papuľka pracuje. Spokojný je on aj jeho telo. Pozorujem ho a predpokladám, že si i niečo naleje. Všetci sme však prekvapení. Nie je to jeho orešanský portugal z Greftov, je to tretinkové čierne pivo! Prisadám si k nemu a papkám s ním. Lahoda orechovej jednohubky ma prekvapuje. Je to chutné a je to predovšetkým zdravé. „Daj si ešte, pomôže ti to, veď do deväťdesiatky máš ešte ďaleko,“ prehovorí.
Dal som si povedať, Antonínkovu špéciu som dojedol. Len toho čierneho piva už nebolo. O rok sa budeme musieť lepšie pripraviť...
Diskusia k článku