O vinice sa naši gazdovia príkladne starali a navyše vysádzali stovky hektárov i na panenských pôdach v Rozumperkoch, Šnaudách, na Pažitiach, v Sebrekoch, Holombekoch, vo Firígloch. Veľa viníc, veľa roboty.
Do Modry prichádzalo v tom čase veľa tovarichárov z Považia, Kysúc, Oravy. Tí oravskí boli najusilovnejší a najskromnejší. Prichádzala s nimi aj ich vlastná kuchárka. Varila im sýte dobroty šité na mieru ich oravskej papuľky. Kvasky, kapustnice, kaše ovsené i krúpové, oravský kyseľ, oravské posúchy. Apropo, ich kyseľ sa nevaril len vo veľkonočnom období, ale po celý rok. V slanej vode uvarené zemiaky, kapustová voda, masť, oškvarky, údená slanina, zatrepané vajcia.
Nuž a aby to zasýtilo, tak k tomu bol i bryndzový posúch. Recept naň im Modrania ukradli a dnes ho prezentujú ako „modranský smotánkový osúch“.
Vďaka vám bratia z Oravy, je to fakt paráda. Kysnuté vláčne cesto vystrieme na plech, potrieme bryndzovo– smotanovou osolenou vrstvou, posypeme kockami oravskej slaninky a posekaným kôprom. Vy ste ho kedysi zapíjali šípkovým vínom, my Modrania si k nemu dávame čašu „bíleho gutédlu“...
Diskusia k článku