Občas sa navštívime, občas sa vidíme. Do rodnej Modry prišla opäť po dvoch rokoch. Vždy je na čo spomínať. Navštívime spolu hrob rodičov, nakukneme do zarastenej vinice vo Folegruntoch a posedíme na Prídalovej lúčke. Nuž a zasadneme aj k slávnostnému stolu. Tam sa chcem ukázať. Pripravím vždy niečo, čo má rád aj môj švagor Fric.
Urobíme si takú peknú rodinnú oslavu. Dobré jedlo, naše najlepšie víno... Viem, že moji príbuzní milujú „sviečkovú". Tak ju nazývame napriek tomu, že nie je z hovädzieho mäsa. Je z bravčovej krkovičky. Kusisko mäsa aj s kosťou som nasolil a okorenil. Vložil som ho do hlineného kutchanu, zasypal kúskami koreňovej zeleniny. Mrkva, zeler, petržlen, paštrnák, plus kaleráb. Dva–tri bobkové listy, celé čierne korenie, kurkuma, sladká paprika, škorica. Kutchan som prikryl, jeho obsah dusil dve hodiny pri 180 °C a potom vybral z rúry. Zeleninu so smotanou som rozmixoval, dochutil a krátko povaril. Mäso som upiekol do chrumkava a naporcioval. Všetko to dýchalo, voňalo, lákalo. Aj príloha bola bohatá. Knedle varené i parené. Rezance zo zemiakových lokší a napokon aj krokety.
To je „sviečková" – à la Modra. Tak ju pripravovala kedysi pani Kletečková, skvelá modranská kuchárka. Takúto našu špecialitu miloval aj pán dekan Štefanec...
Taniere sme vylízali a – Soňa s Fricom si naložili aj dupľu. Napokon takú sviečkovú im v studenom Bavorsku veru nik nepripraví. Prídu zas o dva–tri roky. Pravda, ak dožijeme...
Diskusia k článku