Prázdniny, sviatky, vinobranie, narodeninové oslavy. Pri týchto príležitostiach sa stretneme a je veselo. Tak to bolo aj v strede januára. S covidom už vieme ako–tak narábať a naša spoločná oslava mojich narodenín sa mohla uskutočniť.
Akurát až na tú tortu. Nevesty sa nedohodli a modranská „viedenská“ pekáreň bola v sobotu zatvorená. Musel som čosi vymyslieť ja. Oslávenec. V noci som sa prehadzoval v posteli a snívalo sa mi o tortách. Čokoládová, orechová, punčová, mrkvová, gaštanová, jahodová, čučoriedková. Ráno som bol z tých vidín prepotený. Vonku žiarilo slnko a mňa „osvietilo“. Nebude torta, bude... bude žemľovka. Bude to dezert z detstva, bude menej sladká a bude vyzerať „tortovo“. A bude bez sviečok. Toľko sviečok by sa napokon do nej nedalo nastrkať.
Rozložil som sa v kuchyni a nahromadil som všetky dostupné polotovary a suroviny. Nebol to problém. Špajzu mám vždy dobre zásobenú. Vymastil som tortovú formu a nakrájal dvanásť včerajších častianskych rožkov. Sú bielučké, nadýchané, páperové. Dno formy som vyložil mozaikou narezaných rožkov, pokropil som ich mliekom, potrel vrstvičkou kivi lekváru a pokryl plátkami ošúpanej hrušky. „Prvé poschodie“ som potrel vanilkovou kyslou smotanou. A ešte druhé a tretie poschodie...Vrch žemľovky som potom pokryl vrstvou pevne ušľahaného snehu (4 bielky, 10 deka cukru) a po upečení v rúre som ho ešte ozdobil polovičkami žltých plodov physalisu. To juhoamerické ovocie milujem a odporúčam ho!
Keď žemľovka vychladla, nakladal som porcie deťom aj dospelým. Rodičia mojich vnukov sa usmievali. Žemľovka nebola sladká a vyhovovala požiadavkám dnešnej striedmej kuchyne. Zapíjala sa hruškovým nektárom a vodou zo Zochovej chaty. Len my dospelí sme si naliali pohár modranského muškátu z honu Plázle. Bola to dobrá kombinácia, bola to fajnová oslava...
Diskusia k článku