Foto: Pravda - Ivan Majerský
Z veľkej profesionálnej kuchyne som sa zrazu ocitol v tej domácej, kde som doteraz veľa času netrávil. Tak ako obuvníkove deti chodia bosé, tak aj moje dievčatá veľa z toho, čo som varil hosťom v reštaurácii, doma neochutnali. Moje domáce kuchárske predvádzanie sa bolo však vyčerpávajúce a doma predsa chcete jesť to, čo máte rokmi overené a prepletené spomienkami.
S manželkou sme sa začali za sporákom striedať. Ona varí klasicky, ja sem–tam vymýšľam a varím časovo náročnejšie jedlá. Ale nech už je tam, kto chce, na uľahčenie nakupovania a varenia je najdôležitejšia príprava a týždenný jedálny lístok á la Pelíšky. Ja si prácu ešte trochu uľahčím, varím zo surovín, ktoré môžem použiť na viac jedál – polievku a prílohu či hlavné jedlo. Atmosféru výnimočnosti (ktorá je v domácom stereotype žiadaná) navodím aj studeným predjedlom. Pripravujem syry a nátierky. Čo zostane z obeda, zjeme počas filmového večera, ktorý raz do týždňa musí byť.
Jedlo má výnimočný dar, sprevádza nás pri rôznych situáciách. Viac ako inokedy si teraz uvedomujem jeho silu pritiahnuť ľudí k stolu a tráviť spolu čas. Ak budete pri sporáku opäť raz unavení, spomeňte si na to, ako úžasnú rodinnú zbraň máte!
Diskusia k článku