Svet korenín permanentne objavujeme. Len čo–to z toho obrovského kotla substancií sme si už osvojili. Bez papriky, bez rasce, bez čierneho korenia a bez kôpru sa v kuchyni ani nepohneme. Tie prvé tri položky sú neoddiskutovateľné. S kôprom je to však inak. Niekto ho jednoducho „nemusí". Ja osobne ho milujem.
Apropo kôpor, známa koreňová zelenina (!) z čeľade mrkvovitých. Pochádza z južnej Európy. V kuchyni i v ľudovom liečiteľstve sa používa už takmer tritisíc rokov. Vňať kôpru, najmä však jeho semienka obsahujú 4 až 5 percent voňavej silice s vysokým obsahom karvónu a limonénu...
V malíkovskej kuchyni je kôpor nezastupiteľný. Kôprové polievky, smotanové kôprové omáčky a bryndzovo–tvarohové kvasené osúchy s posekaným čerstvým kôprom sú u nás niekoľkokrát do roka. Chrumkavé osúchy sú vlajkovou loďou nášho pohostenia počas dní otvorených pivníc...
A keďže sme v Modre, spomeniem ešte jednu kôprovú špecialitu. Oškvarkové pagáčiky nebohej pani Oľgy Hlubovičovej, ktoré boli posypané kôprovými semienkami. Miloval ich aj Julo Satinský.
Jar sa akosi oneskorila a kôpor mi v záhrade ešte nerastie. Ešteže tu máme susedu. Slečnu profesorku Jarku Patákovú. Tej rastie kôpor vo fóliovníku. Je čerstvý, šťavnatý a voňavý. Dnes k obedu nebude smotanový tekvicový prívarok s vajcom na tvrdo. Vymeníme ju za lacnejšie cukety. Pripravíme si cuketové fašírky. Samozrejme, že kôprové.
Cuketu olúpeme, pridáme postrúhaný syr, suchý rožok, vajce, cesnak, cibuľu, soľ a nasekaný kôpor pani profesorky. A ešte čosi. Čajovú lyžičku suchého anízového divého kôpru. Obalené a vypražené fašírky budú čertovsky dobre voňať aj chutiť. Bude treba k nim vybrať i vhodný vínny mok. Navrhujem „malagu". Zoženiete ju? Popýtajte sa na ňu v Modre...
Ako ju zhomogenizovať s ostatnými prísadami? Môže to byť dobré, ale hladné.