Bolo len pár stupňov nad nulou a na cestách sa šmýkalo. Braňo je však dobrý šofér. Ešte za svetla sme zaparkovali pred hotelom Tatra. Čakalo nás príjemno a veľa priateľov. Neprišli sme však za nimi, prišli sme pracovať. I degustácia vína na medzinárodnom konkurze je práca neľahká. Čakalo nás päťsto vzoriek z deviatich krajín sveta. Začne sa však až zajtra.
Na dnes večer je plánovaná „kolacija". Vo voňajúcej reštaurácii sme teda zasadli za stôl. Začalo sa roznášať. Napred zelený šalátik. Mladá kapusta, mladá cibuľka a hodne, hodne čerstvého kôpru. Ten je v Poľsku „bylinkovou" jednotkou. Akože inak, aj polievka bola kapustová. Skôr kapustovo–uhorková. Nezvyklá, ale chutná. Hlavné jedlo prekvapilo. Vyprážané kuracie prsia, mladé cyperské zemiaky s petržlenom (je petržlen bylinka?) a dve kôpky kaszota. Že neviete, čo to je? Poznáte rizoto, poznáte prosoto, poznáte krupoto... Ale kaszoto?
Nevyzeralo bohvieako, ale voňalo prenáramne. Išlo o varené a na cibuľke osmahnuté jačmenné krúpy finalizované praženou prerastenou slaninkou, červenou paprikou, soľou a korením. Povrch kaszota bol hojne posypaný nasekanými lístkami divej šalvie. Vraj bola nazbieraná ešte „pred snehom" v Dołine Chocholowskiej. Šalvia dodala kaszotu úžasný rozmer chuti. Tujónovo–eukalyptová silica z neho prchala a vašej ústnej dutine sa príjemne zaliečala.
V čaši sme mali naliaty akurátne vychladený poľský Johaniter ročník 2017. Nemecká interšpecifická odroda viniča sa v chladnom Poľsku udomácnila a darí sa jej tu. Viete, že to víno nebolo až tak „líščinovo" nepríjemné? Prečo by aj? Veď ho vyrobila krásna Eleonora Krzysaková z Grybówa....
Diskusia k článku