Nie malé gazdovstvo a traja synovia. Drela od rána do večera, starala sa o dobytok, chovala hydinu a záhradu mala plnú zeleniny. Navyše Janka, Paľka a Štefana držala v čistote a sedliacky dom viedla na úrovni.
Deti rástli a chutilo im aj jesť. V zime sa žilo o čosi skromnejšie, zato v lete a na jeseň bola strava pestrejšia a bohatšia. Dedina v tom čase žila na polievkach. Kuracia so štipkaným cestom, „tlčená“ pečienková, ale aj polievka z nových zemiakov, bravčová kyslá, hríbková, chlebová, lusková a fazuľová na smotane. Mliekom, syrom a smotanou sa nešanovalo... Na bielu šalátovú polievku však môj otec do smrti nezabudol. Nemal ju rád, ba až ju nenávidel. Veľké kusy letného šalátu plávajúce v tanieri. Bŕŕŕ..., vybral ich rozvešal po latkovom plote a ... dostal od mamy výprask, na aký nikdy nezabudol. Po polievke nasledovalo hlavné kochanovské jedlo. Od mája do jesene to boli fazuľové a cícerové kaše. Dochutené orestovanou cibuľkou alebo sa podávali na večeru s nadojeným kravským mliekom.
Boli tu však aj „múčankové“ halušky so smotanou a s namrveným tvarohom. Janko a Štefan milovali vajcové trhance. Tak ako ich pripravovala ich krstná mama v neďalekom Moravskom Lieskovom. Také naozaj neukuchtil nik na svete. Obľube sa tešili aj opantané rezance, posypané prosom a restovanou cibuľou. Zapíjali sa kyslým mliekom a môj otec Pavel ich miloval.
Nuž a mäsité jedlá? Babka Katarína bola dobrá kuchárka. Vedela pripraviť fantastické kura na paprike, zajaca v cesnakovej omáčke, „hubičky“ (posekané bravčové vnútornosti na smotane) a v čase zabíjačiek žemľové krvavničky...
Chlapci vyrástli a rozpŕchli sa do sveta. Najstarší Janko zostal na gazdovstve, Štefan narukoval do služby k žandárom a môj otec odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Kežmarku. Po dvojročnej vojenskej službe v Žiline nasledovala prax bankového úradníka na Kysuciach, v Pezinku a napokon od roku 1932 v Modre, Obľúbil si ju, usadil sa, splodil tu tri deti. Často sme všetci navštevovali jeho rodné Kochanovce. Na babku sme sa veľmi tešili. My vnuci na jej orechovú tortu, jej syn, náš otec, na neprekonateľnú chuť paradajkovej polievky s domácou mrveničkou. Musela byť však sladká. Ak nie, otec si ju dotvoril dvoma výdatnými lyžicami kryštálového cukru...
Pán Malík má pradepodobne na mysli Adamovské Kochanovce, keďže tam spomína neďaleké Moravské Lieskové :-)
Viem, ale tiez som si zaspominala na kochanovsku babku.<3