Zelené jablká obrovské ako päste vinohradníka, vinohradnícke broskyne s príjemnou chuťou dozrievajúceho soviňónu, slivky, ktoré nezničila šárka. Jedlé gaštany, ktoré ešte nepodľahli „rakovine“, orechy – papiráky, ktoré rozlúpne i detská ruka.
A napokon hrušky – tvrdky, ktoré sú také tvrdé, že sa do nich nedá ani zahryznúť. Prišiel som im však „na kobylku“. Urobil som z nich kompót a nemali chyby–chybičky. Bolo ich však treba predstaviť v lákavejšej podobe... Po oberačkách, ťažkej drine a sýtych jedlách si to žiadalo čosi odľahčené.
Zosnoval som teda hruškový „taboulé“. Na rozdiel od toho klasického som cibuľu, paradajky a petržlen vymenil za hrušky.
Dva hrnčeky bulguru som zalial dvojnásobným množstvom vriacej vody. Hrniec som prikryl pokrývkou a bulgur som nechal nabobtnať. Hrušky som olúpal, očistil a predvaril. Potom som ich nakrájal na malé kocky a zapravil do chladnúceho bulguru. Túto zmes som hojne pokvapkal citrónovou šťavou a posypal hrsťou nakrájanej mäty a medovky. A ešte trochu soli a štipku, ozaj len štipku čierneho korenia.
„Taboulé“ odpočívalo slabú polhodinku, odstálo a potom som ho servíroval. S pár kvapkami panenského olivového oleja. Zapíjali sme to vlažným bylinkovým čajom. Nikto neprotestoval, všetkým to chutilo...
Diskusia k článku