Herečka Hana Gregorová:
Všetko varím odoka a systémom „čo dom dal“

Jarmila Horváthová, 29. augusta 2024     15 minút čítania

Baví ju žiť, zabávať sa, pracovať, variť a piecť aj hostiť svojich hereckých a tanečných kolegov. Známa herečka je stále plná energie a tvrdí, že žije každý deň tak, ako by mal byť jej posledný.



Hana Gregorová v predstavení Cyrano
Foto: Profimedia


Varíte denne?

Áno, varím. Ráno vstanem, dám si kávičku a cigaretu, potom uvarím obed. Napríklad dnes som varila ryžu, pečené kuracie stehná, panenku a sladkokyslý uhorkovo-paradajkový šalát s cibuľou.

Čo vás čaká v najbližšej budúcnosti, okrem toho, čo ste hovorili? Čo plánujete?

Nie som plánovací typ. Verím, že čo má prísť, to príde. Riadim sa vetou, ktorá pochádza z diela Grék Zorba, ktorého hral aj Radek v divadle v Karlíne a túto úlohu miloval: Žijem každý deň tak, ako by to mal byť môj posledný. A tak to má byť. Chcem si teraz urobiť výlet po Slovensku. Nedávno ma kolega z Hranice pozval na otvorenie letnej sezóny v Bešeňovej a užasla som, čo tam vybudovali. Až sa hanbím, že som tam nikdy nebola. Keďže budeme natáčať v Košiciach, teším sa aj tam, je to krásne mesto a mám tam kamarátky. Na východe Slovenska som mala starých rodičov, chodievala som tam na prázdniny. Mám na to krásne spomienky, aj keď sme mali latrínu na hnojisku a vodu na umývanie sme si zohrievali vo vedre. Ale milovala som to tam. Tiež sa chcem zastaviť v Rajeckých Tepliciach, pretože som o nich počula veľa chvály, a potom v Luhačoviciach, kde mám kamarátky. Netúžim po mori, túžim po relaxe v peknom prostredí.

Máte na záver nejaký tip pre ľudí, ktorí už majú zopár desaťročí života za sebou a sú v dôchodkovom veku, ako zostať plní energie?

Myslím si, že človek má stále hľadať nejaké impulzy. Ja viem tiež byť v nočnej košeli do jednej hodiny poobede a nič nerobiť a keď musím skoro vstávať, tak si poobede aj hodinku pospať, ale nerobím to často. Človek by sa mal stretávať s pár slušnými ľuďmi okolo seba, nemal by zabúdať na komunikáciu a spoločenský kontakt. Pretože izolácia je to najhoršie, čo môže byť. Nemalo by sa stávať, že človek zostane sám, nechce sa stretávať s ľuďmi a začne sa opúšťať. Vieme, že mladí už nebudeme, to už sme boli. Už len krásni. A netreba rozmýšľať o svojom veku. To je tiež dôležité.

Pripravte si ovocné tvarohové guľky podľa receptu Hany Gregorovej:





Diskusia k článku







 



TOPlist