Hrdá mama Hana Gregorová, jej dcéra Rola a syn Ondřej.
Foto: Profimedia
Spomínali ste, že vždy ste považovali za samozrejmé vytvárať manželovi a deťom rodinné zázemie, byť gazdinou. Boli ste tak vychovaná, mali ste to z vlastnej rodiny?
Áno, aj moja mama bola taká. Aj keď chodila do práce, vždy bolo navarené. Viedla nás ku kultúre, chodili sme do kina, do divadla, knižnicu sme mali veľkú ako mestská knižnica. Mama sa kamarátila s maliarmi, takže u nás viselo aj veľa obrazov. Ale vždy sa u nás varilo a ja som sa už ako malá motala pri sporáku. Potom sa aj moje deti motali pri mojom sporáku a obidvaja vedia variť. Mne to príde ako samozrejmosť, nevidím to ako niečo obdivuhodné, vedieť variť.
Počas Let’s Dance bolo o vás známe, že ste nosili kolegom koláče. Vypekáte aj na nakrúcania?
Áno, dnes som už zarobila plnky na štrúdle, keď sa vrátim domov, upečiem ich a zajtra ich donesiem na nakrúcanie. Kolegovia vedia, že vždy niečo prinesiem a mňa to baví a robí mi to radosť. Som rada, že im chutí.
Aké plnky robíte?
Makovo-čerešňovú, jablkovú s brusnicami a s mletými mandľami, aby som vyšla v ústrety tým, čo majú alergiu na vlašské orechy. A tiež tvarohovú.
Máte vrúcnejší vzťah k vareniu alebo k pečeniu?
Je mi to jedno. Nie som však ten typ, ktorý by mohol vydať kuchársku knihu, lebo všetko varím odoka a systémom „čo dom dal“. Tak to mám rada a vždy niečo vymyslím.
„Dnes som už zarobila plnky na štrúdle, keď sa vrátim domov, upečiem ich
a zajtra ich donesiem na nakrúcanie.“
Čo rada jete?
Radek mal veľmi rád klasickú česko-slovensko-maďarskú kuchyňu. „Vepřo-knedlo-zelo“, rezne, zemiaky, paprikáš, sviečkovú, moravského vrabca. To som varila a aj jedla. Nebol však vôbec typ, ktorý by si dal nejakú morskú potvoru, ani ryby nemal rád. Aj na Vianoce sme mali preto dvojité menu. Kapustnicu, aj keď tú mal rád, ale aj hovädziu polievku, majonézový šalát, moravský šalát, rezne a vyprážaného kapra. Ja na Vianoce musím mať kapra, aj keď ho celý rok nejem.
Je to, že sa aj po sedemdesiatke udržiavate v kondícii, aj vec životosprávy?
Úprimne sa priznám, že nijakú špeciálnu životosprávu nemám. Teda ak by sme hovorili o nejakom vyváženom stravovaní či cvičení. Čo sa týka jedla, som však opatrná. Keď sme sa prisťahovali do Rajky, tak som si povedala, že si musím dávať pozor, aby som sa „nerozožrala“, lebo Maďari majú úžasnú kuchyňu. Sladké nejem, akurát pečivo si občas doprajem, ale aj to obmedzene. Viete, nikomu nič v živote nezávidím, ale jednu vec áno – že niekto sa môže doslova nažrať a nepriberie... Chápete to?
Ale vy ste v posledných rokoch schudli.
Áno. Keď som bola mladá, som bola relatívne štíhla, aj keď ako sa hovorí „krv a mlieko“. Potom som striedavo chudla a priberala a za posledné štyri roky som schudla. Moje známe, ktoré boli štíhle, rokmi pribrali a ja, čo som bola „oplácaná“ som na staré kolená schudla. Ale je to v pohode.
Diskusia k článku