V tanečnej súťaži Let ́s Dance bol tanečným partnerom Hany Gregorovej sympatický Róbert Pavlík.
Foto: Archív H. Gregorovej
Ľudia v dôchodkovom veku u nás väčšinou už dosť spomalia, vy však sršíte energiou. Čo robíte inak?
Mám 72 rokov a je to naozaj hrozné číslo. Neriešim to a nikdy som svoj vek netajila. A nemám nejaký špeciálny recept na to, ako zostať vitálna. Podľa mňa je dôležité, aby duša bola mladá, aby bol človek vďačný za každú krásnu chvíľu, ktorú prežije, za každú príjemnú spoločnosť, v ktorej môže byť, za každú prácu, ktorá ho baví. Keď sme s Robkom Pavlíkom vypadli z Let’s Dance, povedala som, že je strašne ľahké kritizovať niekoho a niečo spoza počítača, ale nech každý skúsi tancovať. Sú aj kurzy tancovania pre seniorov a je to veľmi príjemné.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že váš manžel Radek Brzobohatý sa vďaka vám stretával s mladšími ľuďmi, že bol za to vďačný.
Áno, pretože bol o 20 rokov starší odo mňa a neznášal napríklad rozhovory o chorobách. Jednoducho tak to je, k vyššiemu veku asi patria. Nikto nemladne, ale vždy hovorím, že možnosť zostarnúť je dar. Dar, ktorý nie je dopriaty každému. Treba si vážiť, že sme ešte tu, že túto šancu máme a podľa toho sa správať. Treba mať pokoru k životu, k práci, k ľuďom – to je základ.
Spomenuli ste Let’s Dance. Máte tanec v krvi?
Rytmus som vždy v sebe mala aj mám a radi sme s Radkom tancovali, ale nikdy nie podľa predpisov. V Let’s Dance rytmus nestačí, musíte natrénovať nohy, a to už je trochu ťažšie. Navyše vo veľmi krátkom čase. Natrénovala by som to, ale nie za štyri dni.
Na taký typ tancovania ste potrebovali aj kondíciu, nie?
Nevnímala som to nejako, rozhodne som nechodila ani nechodím do nijakej posilňovne. Zistila som však, že tanec je na získanie kondície úžasný. Nič lepšie na jej zlepšenie v tomto veku, ale nielen v ňom, si neviem predstaviť. Pretože zapájate hlavu, celé telo, svalový aparát, je to veľmi príjemné.
„Žijem každý deň tak, ako by mal byť môj posledný.“
Aj s tancovaním pokračujete?
Teraz som na to nemala čas, ale som dohodnutá s Peťkom Modrovským, že budeme pokračovať a najmä, zostali sme, my súťažiaci, v kontakte. Som dohodnutá, že sa chcem veľmi dobre naučiť ešte dva tance. Len tak pre seba.
Od roku 2022 účinkujete po niekoľkoročnej pauze v televízii v seriáli Hranica a zdá sa, že aj predtým ste mali občas prestávky v hereckej práci.
Pre mňa bolo vždy najdôležitejšie moje súkromie, teda moja rodina. Nikdy by som neuprednostnila prácu pred rodinou. Okrem toho som mala vedľa seba jedného skvelého človeka, ktorý bol na vrchole kariéry a pre mňa bolo samozrejmé, aby mal v rodine ideálne zázemie. Ale vždy som priebežne, aspoň raz za rok, niečo natočila. Aj keď boli deti malé. Keď sa potom začali natáčať denné seriály, myslím, že JOJ-ka bola prvá s Panelákom, oslovili ma doň a to bol môj návrat na televízne obrazovky, o ktorom sa dá povedať, že bol pravidelný. Potom to sporadicky išlo. Keď sme nedávno prišli bývať do Rajky, tak ma znova oslovili z JOJ-ky a točili sme Hranicu. Teraz dotáčam seriál Ranč a v lete začíname nakrúcať ďalší seriál. Takže stále mám prácu a baví ma.
Určite sa musíte učiť veľa textov. Učia sa vám ťažšie ako napríklad pred rokmi?
Hlava mi stále funguje a to je dôležité. Chvalabohu sa texty stále naučím veľmi rýchlo. Samozrejme, je rozdiel medzi divadelnými a seriálovými textami. Tie divadelné vám zostávajú niekde v tom „počítači“ uložené. Seriálové sa naučíte, a keďže ich viac nebudete potrebovať, vypadnú vám. Baví ma to a zatiaľ som mala šťastie na produkciu, na fajn ľudí, na kolegov.
Diskusia k článku