Foto: Shutterstock
Hoci kockový cukor už patrí do kategórie retro, stále sa predáva. A používa. V Egypte, Turecku, Iráne či Bosne a Hercegovine patrí kocka cukru dodnes neodmysliteľne ku kávovým rituálom.
Aj do týchto krajín sa však kockový cukor dostal z Česka. Prvá sladká sladká kocka uzrela svetlo sveta v českých Dačiciach. Má tam dokonca aj svoj žulový pamätník. Kockový cukor si 23. januára 1843 nechal “patentovať” riaditeľ vtedajšej dačickej rafinérie Jakub Kryštof Rad.
Ako pri väčšine geniálnych vecí, aj tu zohrala úlohu náhoda. Pred rokom 1841 sa čaj a káva sladili cukrom z nepraktických homolí alebo bochníkov. A hoci ich vyrábali v rôznych veľkostiach, predtým, než z nich kávičkári získali tú trošku cukru, poriadne sa potrápili. Na ich rozbitie používali rôzne kladivá a klieštiky. Aj gazdinky, ktoré potrebovali cukor na pečenie, museli najprv chvíľu mlátiť do homole tvrdej ako kameň.
Foto: Shutterstock
Za všetkým hľadaj ženu
Keď sa jedného dňa Juliana, manželka priemyselníka Jakuba Kryštofa Radu snažila sekáčikom odštiepiť kúsok z cukrovej homole a porezala sa na prste, povedala rázne: Dosť! A požiadala muža, aby vymyslel nejakú inú, menšiu a praktickejšiu formu cukru. Sama vraj navrhla tvar kociek, ktoré by sa dobre počítali aj skladovali.
Riaditeľ vtedajšej dačickej rafinérie Jakub Kryštof Rad a jeho manželka Juliana.
Foto: dacice.cz
Keďže Jakub Kryštof Rad bol mimoriadne technicky zdatný, nezaháľal a v roku 1841 vynašiel lis na výrobu kockového cukru, ku ktorému o dva roky neskôr získal cisárske privilégium, predchodcu patentu. Predal ho majiteľom dačickej rafinérie a cukor v tvare kocky sa začal dodávať do celej rakúsko-uhorskej monarchie.
Do balíčka s váhou necelého pol kilogramu sa zmestilo 250 kociek. Pod názvom Čajový cukor (Thee-Zucker) a Viedenský kockový cukor (Wiener Würfelzucker) sa predával za 50 grajciarov. Kockový cukor sa stal veľmi populárnym a dostal sa do celého sveta, aj keď kocky majú dnes v krajinách po celom svete rôzne rozmery.
Od roku 1983 stojí v Dačiciach žulový pamätník, ktorý pripomína sladký vynález Jakuba Kryštofa Radu.
Foto: Shutterstock
Len pre návštevy
Foto: Shutterstock
Za socializmu snáď nebola domácnosť, v ktorej by nebol kockový cukor. Uložený v cukorničke spolu s nerezovými klieštikmi pekne čakal na nedeľnú návštevu. Ale kto mal doma cukor bridge v tvare srdiečok a ďalších kartových symbolov, dokonca vo farbách, ten skutočne bodoval! Túto pýchu hostiteľa, ktorá trónila zvyčajne na čestnom mieste v kuchyni alebo v obývačke, potajomky vyjedali takmer všetky deti.
Zdroj: dacice.cz
Diskusia k článku