Jeho podnik Sapori Italiani, U Taliana je momentálne v TOP 10 európskych pizzerii mimo Taliansko.
Foto: Archív Andrea Enu
Ružomberok namiesto Lago di Garda
Za to, že sa Andrea Ena ocitol na Slovensku, môže jedna mladá dáma Ivana, do ktorej bol začiatkom 21. storočia zaľúbený. Ako sa hovorí, láska nepozná hranice a vtedy 22–ročný Andrea, ktorý pochádza zo Sardínie, pracoval v tom čase rok ako pizzaiolo, teda pizzér, pri talianskom Lago di Garda a Ivana pracovala v tej istej prevádzke ako servírka. Keďže veľa Sloveniek vtedy pracovalo v reštauráciách v Taliansku, nebolo to nič nezvyčajné. V roku 2002 cestovali spolu na Slovensko, kde si potrebovala vybaviť nejaké papiere. Keďže rodičov mala z Ružomberka, cestovali aj tam.Ctižiadostivý a cieľavedomý Andrea sa už vtedy rozhodol, že si tam otvorí reštauráciu. V 22 rokoch by sa mu to v Taliansku podarilo oveľa ťažšie, podmienky na Slovensku boli jednoduchšie – čo sa týka nákladov aj byrokracie okolo otvorenia. Na čo bolo treba na Apeninskom polostrove licencie a povolenia, na to na Slovensku stačilo urobiť si živnosť. Navyše malá prevádzka sa dala urobiť aj za 10 000 eur. V Ružomberku bol vtedy jediný Talian, ktorý si tam otvoril podnik, takže milovníci pizze a talianskej kuchyne si ho rýchlo našli.
Hoci prišiel na Slovensko s partnerkou, paradoxne tu zostal sám. Jeho priateľka naďalej robila v Taliansku a nakoniec tam aj zostala. „Ona bola vždy päť mesiacov tam a mesiac tu. Asi po dvoch rokoch mi povedala, že zostane v Taliansku, že sa jej tam páči viac. Tak sme išli každý svojou cestou, lebo ja som už zo Slovenska a zo svojho podniku nechcel odísť. To, že som tu bol od príchodu sám, však malo výhodu, rýchlo som sa musel naučiť po slovensky,“ hovorí Andrea so smiechom.
Ružomberok nie je práve pupok sveta ani jeho najvzhľadnejšie mesto, navyše namiesto +20 stupňov, na ktoré bol Andrea zvyknutý z Talianska, si musel zvykať aj na –20 a na množstvo ďalších vecí. Ako však hovorí, keď človek chce, tak si zvykne, navyše bol mladý a vtedy človek veľa znesie a prispôsobí sa. „Nebolo to vždy ľahké, ale dalo sa,“ hovorí s odstupom.
Musíš variť v Bratislave
Ružomberok je na ceste z Bratislavy do Tatier a v Andreovej reštaurácii tak boli často hosťami nielen domáci, ale aj ľudia, ktorí cestovali smerom zo západu na východ. Takže dobré meno a chýr o reštaurácii a jej majiteľovi sa dostal aj do hlavného mesta – a Andrea prišiel variť do slovenských televízií.„Do televízií som začal chodiť variť v roku 2014, a tak som začal aj viac chodievať do Bratislavy. Ak sa mi predtým zdalo, že mať podnik v Bratislave nie je reálne, teraz som to postupne začal vnímať tak, že to nie je nič, čo by som nedokázal. Predsa len už som mal 12–ročné skúsenosti a viac som si veril. Vždy, keď som skončil varenie v televízii, išiel som sa najesť do niektorej z talianskych prevádzok, aby som videl, či sa im viem vyrovnať,“ spomína.
Postupne pocit, že sa treba posunúť ďalej, silnel a Andrea pochopil, že v Ružomberku už dosiahol všetko, čo chcel. V Bratislave robil častejšie aj cateringy a videl, že ľuďom jeho kuchyňa chutí. Aj ľudia z Bratislavy, ktorí sa zastavovali v jeho reštaurácii, aj ľudia z televízií ako Adriana Poláková či Karin Majtánová, s ktorými spolupracoval, mu hovorili, „Andrea, ty si musíš otvoriť reštauráciu v Bratislave,“ takže bolo rozhodnuté.
Diskusia k článku