Láska v mojom veku už nehrá takú významnú rolu. Zdá sa, že bryndzu v tomto čase skloňujem akosi častejšie... Niet nad dobrú májovú bryndzu. Bryndza z Oravy, zo Spiša, zo Šariša, bryndza z Liptova. Tú poslednú menovanú mám najradšej. Tej verím.
S bryndzou je to ako s vínom. Ak si mám vybrať, dám si to naše modranské. Víno spomínam náročky. Čašu toho najlepšieho si dáme, až bude navarené. Dnes to budú bryndzové štípance. Liptovský recept mám od môjho priateľa Pololiptáka, Polomodrana, výtvarníka Ľuboša Rapoša.
Tuhé cesto si pripravíme z pol kila múky, jedného vajca a vody. Cesto rozvaľkáme, pokrájame ho na pásy a tie potrháme na neveľké kúsky. Štípance. Uvaríme ich v horúcej vode, miešame ich a dávame pozor, aby sa nezlepili. Ihneď po vyplávaní na povrch ich vyberieme, opláchneme v studenej vode a pokvapkáme horúcou bravčovou masťou. Dávkujeme ich na tanier a polejeme bryndzovou pastou. Tú si vopred pripravíme z bryndze a talianskeho mascarpone. A na vrch ešte posekaná pažítka a do čaše dva–tri hlty modranského veltlínu. Liberáli, neliberáli, dobrú chuť vám želám.
P.Malík-prečítajte si..bryndza z ôiptova-je taká istá ako aj z iného slov.miesta..z cudzieho ovčieho mlieka..biznis je biznis..víťazí..
Inak, štípance, teda trhance by som si dala, ale vínku neholdujem, mne by stačila žinčica (naša, slovenská) alebo len kyslé mlieko.