Pripomenuli sme si tam deväťdesiate ôsme výročie vzniku Československa. Koštovali sa moravské i slovenské vína, prednášalo sa o tom, čo nás spája...
Ráno sme sa rozlúčili a trielili nahor. Slnko pomedzi mraky, vyžehlená krajina, dobré cesty, trblietajúce sa rybníky. Pohoda. České Budějovice, Třeboň, Jindřichův Hradec, Telč. Pár kilometrov za ním sme odbočili na sever. Na Vysočinu, do Jihlavy. Viacej lesov, rybníky však zostávajú. Smerovka doľava a úzka cesta cez Rantířov. Kraj kameňa, smrekové lesy, zemiaky. A brezy s padajúcim zlatým lístím. Klesáme prudko nadol a krajina sa zrazu otvára. Veľká zelená lúka a splav rieky Jihlavy. Božské ticho, hučí len voda. A nad ňou perníková chalúpka našich priateľov Janky a Pavla.
Sadáme k stolu a Pavel sa točí okolo grilu. Kuracie prsia a bravčovú krkovičku na rošte neustále obracia a pokvapkáva pivom. Jedenástka, jihlavský Ježek mi však veľmi nechutí. V druhej časti grilu sa ožaruje Jankina zelenina. Posledná tohtoročná, včera zozbieraná. Olivový olej, bazalka, soľ, korenie, čerstvý petržlen. A zrazu je to všetko na tanieri. Úžasne to chutí. Telčský chlieb chrumká v ústach a aj Ježek je zrazu akýsi lepší. Pavel mi otvára druhú fľašu a mne je dobre. Dobre, veď sme u priateľov. U bratov Čechov, s ktorými sme sa pred štvrťstoročím akosi unáhlene rozišli. Ako kto. Stále nad tým rozmýšľam...
Ja tento kraj poznam dost dobre a som taky "vbsudebyl" po cesky povedane.
Od otecajuceho sa divadla v C. Krumlove, bielych domov v Telci, rybnikov a priatelskych vztahov medzi Cechmi a Slovakmi. Vsetko som prezivala velmi intezivne a mam pekne spomienky taktiez na Znojmo a ich kvalitne vina.
Az pocestujete nabuduce v tychto koncatinach.........