Fedor Malík:
Ako ma Karol potešil

Fedor Malík, 17. apríla 2009     2 minúty čítania

Mám na mysli Karola Wlachovského, literáta, prekladateľa, emeritného profesora a dlhoročného riaditeľa nášho kultúrneho centra v Budapešti.


Foto: Pravda

Fedor Malík


Karol je múdry človek, majster slova a milovník vína. Jeho životnou múzou je Béla Hamvas, autor skvelej knižky Filozofi a vína. Béla je fatálny a je metafyzik. Víno považuje za nadprirodzené médium, súčasť rituálnej trojky, kde víno dopĺňa jedlo a tabak (!?). „Duševné“ pitie vrcholí pri štvrtom poháriku a potom si vraj treba zapáliť cigaretu! Ach Béla, nevystačili by sme si s dvojkou?

Blúdil som nedávno po internete a natrafil som opäť na Bélu. Karol tentoraz preložil Hamvasovu esej Päť géniov. Ide o gastronomickú jednotu piatich častí starého Uhorska, ktorá je vlastne nejednotná. Všade sú iné tradície, všade sa varí inak. „Hornú zem“ si Béla nevšíma. Zameral sa na Dolnú zem a Sedmohradsko. Pozri recepty na Maďarskú kuchyňu Jedlá z juhu, to je vraj jednotvárna nomádska výživa. I víno z tamojších pieskov nevzrušuje. Nikdy sa nevyrovná tým z kopcov a strání... Pravá maďarská kuchyňa, to sú jedlá zo Sedmohradska. Tie už nepotrebujú kotlík, ale pec a sporák... a hodne druhov mäsa.

A vína? Pravé maďarské sú pevné, ťažké, kontinentálne. Bohatstvo uhorských vín je podľa Bélu nevyčerpateľné. Každé má čisté telo, pokojný a vášnivý dych. A neponáhľa sa. Možno žiť bez vína? Možno, ale potom život nemá ani polovicu hodnoty... vravel a písal pred sto rokmi fatálny Béla Hamvas.

Diskusia k článku







TOPlist