Zaujímavé

cakaaaam ....;-) co to bolo ?

schválne - ona nás len tak hecuje, aby sme si sami domysleli. Mne prišlo na myseľ, že Marianna76 dostala chuť na krupicovú kašu, a nejakým zázrakom sa z jej hrnčeka stal "Hrnček VAR", no a preto že nevie tomu hrnčeku rozkázať, že už DOSŤ, tak je kaša už na hlavnom drotoári a nie a nie prestať bublať lz hrnca von. Babidka, sa nečuduj, že nestihla dopísať správu, ako keby som dievča videla pri tom hrnci, s mobilom v ruke vyvoláva hasičom a nemôže sa dovolať, lebo jej mobil predtým padol do tej kaše...
Ale ešte že má dobrých susedov, zorganizovali akciu Zet - / zadarmo/ a už pred chalupou stojí polovička ulice s kýblami, niektorí aj s vedrami, a plnia a plnia tie nádoby a jeden z nich už objednal aj rýchlu pomoc 112-ku, ktorá výnimočne iba teraz nepreváža pacientov, ale plné nádoby kaše - ešte jeden - dva dni a deti z materskej škôlky odmietnu chodiť denne do škôlky, lebo sa už kaše objedli.
No, mali by sme si dnes pre istotu pozrieť na JOJke - kriminoviny, jestli to nebude v hlavných správach....
Držím palce, nech to dobre dopadne!!!:)))











No ja neviem,

Ja som sa snažila tu pridať fotku, len sa mi to akosi nepodarilo... tú mám v receptoch...samozrejme neuverejnenú, lebo medzi recepty nepatrí ....

No neviem, @marianna76 , mne sa viac páči @arasidkino vysvetlenie. Pripomína mi, ako sme s vnučkami včera rozoberali Popolušku, dobre sme sa nasmiali, až nás dedko prišiel kontrolovať, či sme v poriadku.

Aj ja tu čakám ako sliepočka s drobkami: možno z tej kaše bude rezeň, aby sa aj mne ušlo.

Sovka moja, len nezahováraj - však ste sa bavili o mne? Chcela by si ma vidieť, čo robím? Sedím a hrajem sa na Popolušku, z dvadsiatich kíl šípok mi treba prebrať ešte asi pätnásť kíl! A holuba ani jedného, ani myšky, ani človiečika človečieho, enem tí šípky a šípky, keď to dopreberám nebudem sa čudovať, keď sa na seba pozriem do zrkadla - hotová Šípková Rúženka po štyridsiatich rokoch - des :)))
No ale treba, pokým babie leto ešte haje na svoju strunu, lebo potom - bude húřŘŘŘء......

marianko, tak nám to opíš, istotne sa ti podarilo niečo setsakramentsky dobré a chutné - ale nepreháňaj to moc, lebo som taká hladná, že by som aj z medveďa ikry zjedla :))

Ozaj, napadla ma jedna myšlienka - až mi to je divnô...
Keď už spomíname rozprávkové bytosti, mali by sme - kto bude chcieť - napísať občas aj nejakú varecháčsku rozprávku .
Nech je to o jedle, že by sme dodržali tamojší móres, a aby sme sa aj zabavili - no čo - aj keď sme už veľkí, to ešte neznamená, že by nám nejaká tá rozprávka uškodila :))))

Vypadá to ako napenené bielko okolo žĺtka, ale tie guličky, no, neviem a ešte ten biely kaviár tam na severe, možno to nakládli vajíčka - ikričky mimozemšťania. Treba počkať čo sa z toho vyliahne.

mať tak predstavu Arašidky... dobré... všetko. Jéj a že ste spomenuli šípky, ja som na ne zabudla... ešte, že Vás mám... aj gaštany musím ešte pozbierať.

Robila som kysnuté cesto... a toto všetko som ešte do neho vliala. Tak zaujímavo to vyzeralo, že som to musela odfotiť... Je to mlieko, olej a do neho vajíčko surové... mne sa to veľmi páči...

Dobrý večér vinšujem, náááá to nevíte, také lachké????? šak to sa marianke perličky začali láhnut z mléka a oleja!!!! Už len volajakú šnórku friško pohledat a dat sa navléééékat, lež to šecko vykysne!!!

Arašidkóóó, kmotročkóóó, už sa "šípkuješ?" Počasíčko máš akurrrár, aj bych ci závidzela, ale nezávidzím, lebo to je prevelicelen tašká robota. A já som neskaj dorobila, bola som na "oberkoch" kukurice, ze susedu, aby jej smutno nebolo! A na spátečnej ceste sa mi podarilo capnút dole hubu, jak som široká a dlhoká....najprf ma nyšt nebolelo, aj sme sa narehotali. Ale doma ma začala bolet lavá ruka v zápascí, trocha som si hu tak podochtorsky prehmatala, nečo tam puklo, zabolelo a bolí jak šlak. No lesci sa to neprasklo, tak je to narazené. Naordinuvala som si na neskajšú noc Heparoid a bandáž a potajmky vzdychám, lebo dzetkovi som sa nezradzila......ošálila som ho, že som zavadzila z lavórom o dvere, lebo keby vedzel pravdu, móóžem sa jááá pakuvat!!!!!! ....do zadnej izby....veru tak! Uvidzím, čo bude ráno....Tak sa maj a trocha sa aj šanuj, lebo ked sa sama nezašanuješ, druhí ta nééé....

No pekné! To uš nemáš inšej roboty, jak sa válat po ceste? No, ket to bude bolet aj zajtra, a to je isté, že áno, tak ci pocichu prezradzím jeden zaručený recept starej matere. Pocichúčky, aby to nygdo nevedzel, si pekne očuraj plénku a obal si to bolavé místo,na plénku daj mikroténový sáček a pekne obváž. A uvidzíš ten zázrak, opakuj to párkrát za sebu nekolko nocí, alebo aj cez den a potom mi pošuškáš, nemosí to nygdo vedzet - jak ci to pomohlo. A keby si negdo, do to naše šuškány očul, povedzel, že fuj - tak to je jeho vec, šak ket to bude nekedy potrebovat, spomene si na tento recept.
No, dokončila sem prebíračku, mám teho dost, v sobotu začnem pasírovat aj s dzedkem, já budem šmirglovat a dzedko nahadzovat. Mohlo by ešče počasí vydržat, nehnevala bych sa,lebo až bude chladnejší, neny to nyšt, ket ca ozábe na prsty. Sem ráda, že si sa sem ukázala, uš sem na teba dlho myslela, reku jak - čo - a vúbec. A šanovat sa? No šak tak po troche, to víš, mosím to pomaličky zvládat, ket neny mama u mna, mosím íst já k nej. A tej srandy čo si s nú užijem!!!Aj si tak hovorím, ona bola nedávno jak já, o nejaký čas budem já jak ona... A učím sa z teho, jak to bude, ket to dónde!!!Strašne je zlalltučká, dobručká a hlavne bojovníčka - furt nečo robit, nesedzet za pecú, ešče zvládnut to aj inšé, ale život ju tak zmáha, že len čo sa kolem desátej ráno zobudzí, o jedenástej ju to zase klade, spí a spí a hnet je aj dve hodziny poobedze. A hnet po obedze už ju to zase klade, ale jak padne kolem štyroch poobedze, ožíva jak jatelinka po déždži- a štrikuje a vyšíva a prebíra šípky a je pol jednej v noci, ket konečne zaspíme. A kolem druhej už harúsi, minule sa obudzím na strašnú bolest pod pažuchu, jak keby ma koza okusovala. Otvorím oči a kukám, jak moja mamenka nademnu sedzí a škube ma po ruke,reku, mami, čo ca to chycilo, prečo mi robíš podpažuchovú depiláciu, ha?
A ona mi hovorí, že mosí, abych sa nehýbala, lebo tá šnúrka je tutok negdze a hledá, šmátra po duchne a že si mosí zažnút, aby to vidzela. Reku, pre mna - za mna zažny, aj tak sem už prebratá. Stala, odcupitala k vypínaču, a ket osvícila moje odrímané telo, splasla rukama: Zaplac pámbu, Ančiko, nyšt tu neny, to sa mi len snývalo.
Aj sem slzu skoro vypuscila, jednak od lútosci a trochu aj od jedu. Na druhý den mi povedzela, že ma vidzela zahádzanú z bavlnu na štrikovani, a že tutok vedla počítača mala tú bavlnu položenú a scela tú ostatnú bavlnu ze mna pozbírat.
No a ket sem konečne zaspala, bolo kolem pátej ráno a zase: Pomooooc, pomoc, čujem, jak mama kričí. Reku mami, čit, sem tu s tebu, neboj sa, nygdo ci nyšt zlého neuobí. A ona hnet, že nejakí chlapi jej skrížili cestu, a ona sa ich bála.

Nuž, čo narobíš? Je mi to ľúto, prežívam túto etapu jej života s ňou a keď mi po dvoch týždňoch povie, že už by rada bola doma, tak ju odvezieme a len čo navarím obed a obriadim domácnosť,sadám na bicykel a už aj hrkocem dolu do doliny k nej. Posedíme, zahrajeme karty, upracem, vyložím obed a to, čo som jej nakúpila a navečer futašujem domov. Každý večer, keď si líham do posteli, myslím na to, čo sa jej bude zase snívať, a ako to znáša v samote. Neprizná si nikdy, že sa bojí, ale ja viem, že áno. A že ju tie živé nočné sny trápia, hlavne keď je u nás narobí mi v noci aj dvakrát poplašné cvičenie. A tak prejde niekoľko dní a už aj ju presviedčam, že ju potrebujem, lebo šak "do tý šípky šecky prebere?" A ona sa už balí a netreba ju prehovárať. No ale viem, že to dlho nepotrvá a budem s ňou msieť byť celý deň a celú noc.
Možno tí, čo to teraz čítajú, si povedia, že prečo takéto osobné veci vypisujem takto verejne. Ja si však myslím, že sú medzi nami mnohí, ktorí toto prežívajú, alebo prežívali so svojími rodičmi a možno i takí, ktorí to neberú až tak vážne, ale je to hlavne o tom, že tí, ktorí si často k rodičom nenájdu cestu, či už preto, že sú ďaleko od nich, alebo "nemajú čas", by si mali uvedomiť jedno - že ich rodičia boli nedávno ako oni a že koleso života sa krúti stále dopredu a nebude to dlho trvať, budú aj oni ako sú dnes ich rodička.
Kmotrička, pozdravujem ťa a prajem ti, aby ťa to moc nebolelo, dobrú noc.

Marianko, nič si nezmeškala, šípky tento rok síce zrejú skôr kvôli tomu teplu, ale keď sa ochladí, má to jednu výhodu, tie, ktoré boli červivé očerňajú, listy z halúzok opadnú a zdravé ešte dorastú a sú potom lepšie - sladšie - lekvárové. My zbierame aj v novembri, ak neprší a nefučí vietor.

Arasidka ... ďakujem. Som rada aj tým osobným veciam...lebo poznám u nás jednu, čo sa len a len sťažuje, že sa musí starať ... stále len kritizuje a na mňa je to také negatívne... preto som rada, že v tvojich slovách je ochota a radosť, že sa máš o koho postarať... krásne...

@arasidka , tlieskam ti za tvoje slova..... viem, ake je to trapenie so starkymi, trosku som si ho uzila a len dufam, ze ja taka nebudem :)

@arasidka , az mi slzicky vybehli, ked som citala Tvoj komentar. Najskor od smiechu a potom od dojatia. Krasne si to napisala. A je krasne, co robis.

@arasidka si krásny človek a tvoja mamička má šťastie, že ťa má.... až mi slzy vyhŕkli od dojatia a od spomienok na moju mamu.... čo by som ja za to dala keby som sa mohla starať o tú svoju, bohužiaľ mamu som stratila už pred dvadsiatimi piatimi rokmi... teš sa z každého dňa ktorý s ňou prežiješ akokoľvek je bolestný, mne zostali už len spomienky....

@ara šidka aj ja som sa dobre nasmiala vdaka tvojmu perfektnemu opisu situacie, ale aj hlboko dojala, krasnym ludskym vztahom ku svojej mamičke. V niektorych momentoch som sa mohla s tebou celkom stotožnit, totiž moj otecko u nas už dlhe roky zimuje . Takže zažitkov je neurekom aj takych aj onakych. No vždy sa tešime na jeho prichod. Dobre je, kym ich (mamu, otca) mame! Tvoje rozpravanie, mnohym odhalilo, že život ma aj taketo odtiene.

pekne citanie :-) ja tiez uz iba spominam....

Huck, babidka a ostatné, mala som tú smolu v živote, že môj ocko zomrel ako 54 ročný a maminka je už 36 rokov sama. Nejedenkrát premýšľam, že aké by to bolo, keby prišiel ku mne, sadli by sme si a porozprávali. A ako by sme si rozumeli, v čom by sme sa dnes zhodli, veď vlastne - boli by sme "rovesníci", ba čo viac, ja by som bola od neho skoro o 6 rokov staršia :)))Dnes by som mu vedela rozprávať o varení, čo bola jeho obľúbená téma, lebo u nás to bolo obrátené - ocko bol "gazdina" a mama živiteľka rodiny. A život ho naučil variť všetko do radu, aj piecť koláče, aj rezance navariť. Ale o tom som už niekoľkokrát písala, veď koláč zo zemiakového cesta, u nás doma zvaný Bída, ma naučil on piecť. Ani mama to nevedela a odkedy ocko odišiel, sme to viackrát doma nerobili, až po mnohých rokoch som ten recept objavila v starej kuchárke.
Niekedy keď sa s mamou bavíme o všeličom , a s ňou sa dá veru dobre poklebetiť, tak si sem-tam vzdychne a povie:"Ančika, já nevím, šak ket pójdem tam na ten druhý svet, any nevím, jestli ma tam bude tato scet - takú starú babu a on taký mládenec!"

Dopriala by som všetkým starkým aby starobu prežívali tak ako je to u @arasidovcov : v láske.

Krásne, málokto si naozaj tak vychádza a má šťastie ako v rodičoch, láske a vo vzťahoch. Som rada, že arašidka takto pekne prispieva do našich životov.

Ach, @arasidka , celkom si ma rozclivela. Si vzácny človek a máte s mamičkou šťastie, že máte jedna druhú. Nech vám to ešte dlho vydrží.

na zdaaaaar, mám pre seba pár minút, dzedko varí obed, ja som už dala do richtiku čo som mala, aj som sa okúpala, ježkove oči, to vie človeka vzpružiť, pár minút v plnej vani, a teraz sa hotujem von - do prírody. Nešla by som dnes, ale ... Ale už som tri dni nebola u mamy, aj keď nebola po tie dni stále sama, ale som si s ňou len volala.A dnes poobede je beriem von - do prírody. Sama som zvšedavá, či to zdolá úspešne, keď cesta do obchodu jej robí veľké problémy. No ale, máme to s dzedkem zorganizované, babke vleze do auta, pôjdeme pod horu, odstavíme auto na cestičke pomedzi vinohrady, ale tak, aby nám nejaký hájnik nerozostrieľal pneumatiky, bo je všeobecný zákaz vojs do viníc - sa oberá veselo. A ja si zoberiem pod pazuchu skladaciu stoličku a malú deku. A babka môže začať obehávať kolom kríkov, sakra , už to vidím, baba bude ako žihadlo, ani tie metrové trávy jej vadiť nebudú.To ja budem mať väčšie problémy, ja budem jaj "skoba", budem ju "istiť" . A keď nebude vládať, tak si sadne a budeme sa kochať. Minulý rok sme ju tak zobrali tiež, vyhrážala sa nám, že veď ona nám ukáže aká je ona zberačka. Aj sa do toho pustila, a kupodivu vydržala dlhšie ako boli naše tipy. No ale na takom pľaci, kde my chodíme, trošku do kopca pod horou, sa raz-dva jeden druhému stratíme. A ja občas zapískam, reku, babi, čuješ? A ona odpovie, čujem. No a ako som oberala jeden fantastický kríček, s bobuľami ako mirabelky vprostred leta, čujem hlasné volanie mojej mamy:"Ančííííííííííííííííííí, Ančíííííííííííííííí, dze si, čuješ ma?Pot sem friško!" No čo vám poviem,s malou dušičkou som bežala k nej, predierala som sa vysokou trávou pomedzi pichľavé kríky, reku zle je, babena leží a bude hř. Naraz ti ju zbadám! Babena stála na malom návrší, strmom a na ňom rástol velikánsky krík ako starý gaštan veľký, a mama v jelenicových rukaviciach zakvačená o krík tak, že si svojou starootcovsku palicou pritiahla kríky a zavesila sa na ne. Reku, mama, čo je? A ona mi hovorí:"Kukny sa, jaký sem našla pekný stromek, friško pot sem a obíraj, já budem držat!"
Reku, Babko, ja som si skoro cvrkla od strachu, reku oné, a ty tu lozíš po kopchoch a úplne si zabudla, že já tvoje dzíta už do takého kopca taško s tú nohu vylezem!"
Tak, dosť bolo rozkoše, čas vyhradený na ťukanie skončil, ide sa jesť - dobrú chuť, nech vám chutná, ako bude chutiť mne.

Aby som nezabudla, s tým stromkem to skončilo tak, že až potom mama zbadala na jakom kopci stojí, a tak sa pomaličky spustila na štyri a tak zliezla kľukatou trasou dolu, kde som ju potom postavila na nohy a
dobre som jej nafrflala, že si nedáva pozor. No ale, opdoveď bola:Čo sa bojíš, šak ket sem mala osemdesát sedzela sem na tvojej čerešny a jak mi tam dobre chucila tá cigaretťla!"

jáj arasidka zlatá,dobre mi padlo tvoje písmo-aj si zaspomínala na babičku aj zasmiala-si ty super živel-a kolko že má babička rokov-ak to nieje tajomstvo...kurnik-šopa-ked ja budu dakde blízo teba,rada sa stretnem a behneme...dakde...ak teda máš čas.....ináč nechodila si na oberačky hrozna?ja brig.vo Viničnom ve vinohrade...jáj a hned první den si strihla aj do prsta-misto do strapca....nuž bola sranda....

Hubárka , a kdeže ty brigáduješ? A stále ešte i teraz? Vnedeľu sme veru boli na šípky. Smužom sme sa dohodli, že to pre mamu spravíme, bolo krásne, a tak som vzala dve skladacie stoličky - rybárske, kopu malinovky do tašky, a muž nás vysadil na lúke pod horami. Vydržali sme hdinu, slnko tak pražilo, že maminu to unavilo za desať minút. Všade okolo metrová suchá tráva, sálala ako peklo, tak som jej našla medzi kríkmi tieň a samo že aj šípky dobrejkvality, lenže, maminka má jedno oko slepé , takže si predstav, že siahala síce po šípke, ale všetko mimo, no ale sa snažila, palicou si dočahovala konáre a len ma naháňala, aby som oberala. Ja som bola za hodinu taká unavená, že by som si bola do trávy ľahla a čakala až keď muž pre nás príde. Sadla som si na druhú stoličku a nevedela som, čo jej mám povedať. Vedela som, že jej chuť je väčšia ako sila v jej tele. Je mi smutno keď to píšem, lebo ako som opodiaľ oberala, mama sedela na stoličke, čelom opretá o starú bakuľku, čo nosil ešte jej otec a chcelo sa mi plakať. A mama mi povedala: Už som tu naposledy, viacej oberať nebudem.
Nedokázala som jej to vyhovoriť, len som zahabkala čosi také, ako že nech sa nečuduje, že ju to zmohlo, veď to slnko strašne páli, reku, mami, len si pomeň kedy sme naposledy oberali šípky v letnom tričku?
Ráno som sa jej pýtala, ako sa cíti. A ona mi, perinbabka jedna povedala: A víš čo ma napadlo hnet jak sem sa zobudzila? Že sa tuším vyberem na šípky.
No skoro ma ohlo. A vieš, čo j na tom všetkom nahoršie? Že mamina i na vek, ktorý má - bude mať 86 na jar, má jasnú hlavu, všetkému rozumie, čo sa s ňou deje a má chuť žiť, vždy bola aktívna - stará sokolka, ešte v mladosti cvičila spartakiády, chodila do Sokolovni cvičiť, milovala tanec, spev a nesmierne sa vedela dobre zabávať a baviť aj druhých ľudí. A to všetko už nemôže. Ja ju chápem, ešte pár rokov dozadu som s chuťou tancovala, a viem čo to je, keď nemôžeš - ani bežať, lebo nohy ťa sklamali... a to nemám ešte šestdesiat!!!!!No ale zajtra ju veziem zase k nám, vtedy som najspokojnejšia, lebo ju mám na očiach. Jej sa veľmi nechce z domu preč, najradšej je doma a teší sa, keď k nej prídeme, ale to zase zmáha mňa. Tak som jej povedala, že nestačíme šípky preberať a čistiť , že bez nej to nejde tak dobre. A to na ňu platí! A čuduješ sa? Veď to robila od malička každý rok. A potom to učila aj mňa. A pre mňa sa to stalo jesennou drogou, nebol by jeden rok bez toho, aby u nás nerozvoniavali šípky, nevaril sa lekvár a nepiekli sa na Vianoce oplátky. Už sa na to teší, ako ja budem piecť rovné a ona trubičky. A to je fajn, lebo nie je ku škode, keď telo bolí od námahy, ale zlé je, keď samota zabíja potichu a rýchlo.

A nakoniec ešte- dobrú noc.

Dobré... ak môžem Arašidka, som rada, že beriete všetko tak z tej krajšej stránky, aj keď Vám je do plaču. Viete, moja maminka je možno vo Vašom veku, myslela som na ňu z Vášho pohľadu, aké máte šťastie...Starenka, čiže maminky mama, umreli, keď mala mama asi 29 rokov... vždy pri Vašom rozprávaní je mi ľúto, že moja maminka také šťastie nemá ... Je fajn, že máte radosti, my na dedine máme na jednej ulici dve také najstaršie pani. Jedna - mužova starenka má 88 a kúsok ďalej jej kamarátka čo má 87. Obe majú svoje trápenie, ale tá kamarátka, z tej ide slnko aj v pochmúrne dni, zato starenka, ktorá nechodí po doktoroch, nie je závislá od liekov na prežitie - a to ju bolí veľa vecí, má oblačno aj v najväčšom slnku. Za tých 16 rokov, čo ju poznám - žiaden optimizmus - vo všetkom vidí to horšie... Som rada, že nám dovolíte nazrieť kúsok do Vášho života... ďakujeme... To koľko moc šípok oberáte? Prosím, čo všetko robievate? Pekný deň ...

ahoj arasidko-no teraz nebrigádujem ale brigádovala-ked som bývala vo Viničnom-no nie dlho...aj do Pezinka som chodila žehlit paničkám veci.....pár raz-no to mna nebavilo jaksik...no pekný vek má maminka,máte to niekedy tažké....aj si ma trošku rozplakala-heh,lebo ja nemám moc dobrý vztah z mamou,viem mám len jednu-no aj ona by mala pochopit niečo....ách.......nám stačí byt den spolu a radšej musím het,bo sme jak kosa na kamen...ja ustúpim stiahnem sa a pre pokoj radšej idem...a moc mi chýba babička aj druhá,aj dedko aty mi ich pripomínaš svojim písaním-normálne ma vtrhneš do deju.....jéj aj cvičila spartakiádu v 85roku...no šak ja budem mat volno a dojdem doPezinku či na zastávke mám íst dole-grinava čik jak tomu nadávate.....a pojdem ak budeš vládat na šípky-aj drienky sú dobré-rastú tam dakde v lese?ináč hore jak je vinohradík smer Karpaty...až ma pamat neklame sú dake jazerá či vodné nádrže tuším tri postupne...a tam mi skoro život vyhasol-mohla som byt vodníkova žubrienka....odvtedy som tam nebola.....pekný den ti prajem aj vela zdravíčka aj babičke.

Nespíte ešte?Ja sa chystám. Dobre som sa najedla, môj dzedko navaril takú fazuľovú polievku, až sa mi z toho robili kruhy okolo očí, dala som si dupľu. A bola aj s klobáskou, no hotové orgie fazuľové.
Marianna pýtaš sa, čo robím - "dôchodkujem",už druhý rok, 2 roky som ešte pracovala ako dôchodkyňa, ale už bolo toho dosťťťťť! Aj keď - priznám si, chýba mi moja práca, ale keď prídem na staré pracovisko, celkom som rada, že môžem odtiaľ odísť kedy chcem :)))Zvykám si pomaly na to, že už nemám židneho šéfa, nikto mi nerozkazuje / ak nerátam môjho Džugšvilliho - basom mu trenlírky s prúžkom!/. Ale nie je čudo - aj on si zvyká na dôchodok, rovnako sme sa ocitli 24 hodín v jednom byte, v jednej kuchyni, ešte že máme každý svoju posteľ a svoju izbu. NIe je nad to, keď má dzedko svoj byvák a babka též. To "utužuje" vzťah - keď si lezieme na ňervy, tak zalezieme každý do svojho kúta a už si vôbec neviem predstaviť, keď sme mali doma enem jeden telkáč! Boooože, ako sme to mohli tak dlho vydržať pri jednom televízore!No a moja izbička je aj moja spálňa, aj moja pracovňa a inak medzi vnúčatami zvaná "babičkina izbička". V nej sa maľuje, štrikuje, spieva a keď treba aj varuje . Ale i to končí, lebo vnučky sú už "veliké" a tak málokedy spia u babky. Práve naopak, najstarší l9 ročný vnuk sa čím ďalej, tým viac k nám vracia - je v našom meste na intráku a tak podvečer príde na kus reči a kávičku. Takže častá kontrola starých rodičov nie je na škodu. No a čo robím? Konečne mám viac času na svoje koníčky a nech sa Varecha na mňa nehnevá, konečne nemusím toľko variť - mám osobného kuchára - lebo varenie je dzedkova záluba. A tak môžem častejšie sadnúť ku svojím bavlnkám a plátnu / viď môj blog:usmevneivazne.blogspot.com/, keď ma to chytí, tak "maľujem ihlou" o pretrh, ako keby išlo o život.
No a čo sa týka ďalšej činnosti, usilovne, rada a s potešením preberám na seba staré zvyky našich predkov - šípkový pretla, oplátky a úplne na prvom mieste - kraslice.
Už od jari mám na starosti mamu, každý deň s pravidelnosťou švajčiarskych hodiniek vždy v tom istom čase, ak je doma - volám, potom nesiem obed , dáme si partiu žolíkov a trošku upracem a prinesiem nákup - klasika.
Potom sadnem na bicykel a futašujem domov - trošku upracem, nakúpim a všetko ostatné - detto klasika.
A všetky moje spomienky môjho života do veku l2 -l5 rokov zachycujem do svojích príbehov / viď blog:navraty.blogspot.com/, ak nazrieš, klikaj na najstarší príspevok. Ale podľa dátumu je viac ako isté, že momentálne moja inšpirácia ochladla - bo babka nemá čas, nemá a nemá ... na všetko. Ale bude po troch kráľoch, už nebudú ani oplátky, ani šípkový lekvár, ale bude viac času dumať nad maľovaním kraslíc a od nich urobím len krok-dva a už aj budem pri tejto kisničke a budem písať.
Prečítam si Varechu, pozriem recepty, navnadím sa na nejaký z nich, prinajhoršom prijmem predsavzatie, že "raz ho určite vyskúšam". A tak ide život ďalej.... a teraz idem spať, lebo dnes bol deň ako drak, babrla už leží a dostala slinu na kecanie - boooooože, uvidím, ktorý rok budeme dnes večer preberať, zatiaľ sa jej spomienky vracajú do rokov po vojne,hádam dnes príde čas na roky pätdesiate :))))Tak dobrú noc.

Hubárka, možno raz... Nič si dopredu neplánujem, nič nesľubujem, všetko beriem tak, ako to život prináša. Dokonca si nemôžem plánovať ani nasledujúci deň v ten predchádzajúci - nikdy neviem, čo sa vyskytne - môj život je neustále " v strehu" - byť nablízku - keď ...
Marianna - šípkový pretlak - či dreň, či ako to doma nazývame šťavu - robíme celé roky a podľa toho, aký je o ňu záujem. A ten chválabohu je každý rok. Je to piplavá práca / a pri zbere aj dosť boľaváááá/, ale mne prirástla k srdcu, dnes to v našom okolí robí málo ľudí - dnes mi povedala jedna pani - totok nerobím, to je piplačka - sa mi nechce. Radšej si kúpim. Fajn - len nech kúpi :)))) Tak a idem hajať , dobrú noc. Iba jedno ma trápi - čo budem z a j t r a v a r i ť !!!!!!
Mal by mi niekto poradiť :)))))))))))))))))))))))))))ňň

Krásnu prácu robíte... Ozaj varím cesnakovú polievku... , že opražím cesnak na oleji, potom múku, zaliať vodou, zemiaky, korenie čierne, sol, uvariť ... zemiaky popučiť len tak vo vode...
Zopár šípok som nazbierala, budeme mať trochu na čaj... len musím kuknúť ako sa najlepšie varí.
Kraslice tiež zdobíme... trochu málo... ale výfučky syn zdobí už vo februári, bude mať 11 rokov, tak uvidím ako dlho ho to bude držať... teraz musíme hlavne matematiku cvičiť...
Som rada, že máte čas sem kuknúť a potešiť nás.

Jaj, cesnačka - balzam na hrdlo, keď trochu pobolieva, alebo ak je niekto "poopičný" , vtedy mu dobre padne.
My ju robievame rôzne, lebo na tom nič nepokazíš a môže mať tisíc podôb. Predstav si, že varíš zemiaky vo vode - len tak na slano. Pridáš do vody trochu celého korenia, pár zrniečok rasce. Potom vodu scedíš, a pridáš do nej medzi prsty červenej papriky, medzi prsty soli, ak je voda menej slaná, máličko mletého korenia, zamiešaš a zoberieš pochúťkovú smotanu, alebo smotanu na varenie, pridávaš a habarkuješ. Potom zoberieš cesnak a až nakoniec do tej polievky pretlačíš cesnak - 2 - 3 strúčky, pretože tejto polievky sa nikdy nerobí "do foroty", iba toľko, čo scedíš vývar zemiakový. A keď potom nakrájaš i starší chlebík, ktorý už nemáš voľu konzumovať iným spôsobom, iba ho tepelne upraviť na hrianky, alebo chleba vo vajíčku - u nás zvaný BUNDUŠKENÍR, tak ho pekne nakrájam na malé kocky, a narýchlo osmažím v panvici na oleji. Túto polievku pijeme rovno z misiek - bez lyžičky a opečené kocky chleba si hádžeme rovno do úst.

Druhý spôsob cesnačky robí môj muž, je to výsostne mužská chuť polievky - viem si ju živo predstaviť pri táboráku, alebo na chate - keď sa chystá nejaký opijáš, alebo je už po ňom.
Do vody dá masox, alebo nejaký bujón - či zeleninový, alebo hovädzí, vsjo jedno, nechá to zovrieť, nakoniec pridá pretlačený cenak, zamieša, a hotovo. A k tomu opeká ten chlebík, ale tak, ako sa to jemu vždy podarí, tak to vie málokto. Chlebík je riadne presmažený a taký krehký, že sa v ústach sám rozkladá na molekuly.
My keď chodíme do Čiech, vždy sa zastavíme u Devátych křížu pri diaľnici a vždy si dávame cesnačku. Já nevím, jak to ti hoši dělají,vždycenky je úplně jiná , jak chutí - tak i cenou :)))))))))))

Presne Arasidka... poopičná... túto som robila 1.januára tento rok, úplne moc cesnakovú...
No, u Devátych křížu som bola... asi pred 15 rokami... len sme pozerali ako je tam draho... Ale potom sme tam dávno neboli.
My máme radi aj takú cesnačku, že aj cesnak, aj zemiaky mixnem a pridám vegetu a smotanu do varenia a zahustím, aby bola taká krémová. Minulý rok sme boli v Smoleniciach, hľadali sme tú reštauráciu kde ju predávajú takúto krémovú a v bosniaku... super, Našli sme a najväčším prekvapením bolo, keď sa vo dverách zjavili naši aj s bratom, ktorého boli zobrať z Trnavy, lebo prišiel z Ruska. A to v Smoleniciach nie je len jedna reštika, nikomu sme nespomínali, že tam pôjdeme, ani tam pravidelne nechodíme, a navyše aj brat z Ruska prišiel skôr a tak ďalej.... verím, že náhody neexistujú....
Aj v Senici sme mali cesnačku v bosniaku.... mňam, zajtra sa chystáme do Senice... normálne som dostala obrovskú chuť. lebo to je parádna reštaurácia... nahovorím manžela... už sa teším.

A ešte iná, robievam, keď viem, že príde moja maminka, alebo, viem, že budem s ňou: Keď varím zemiaky a idem ich zliať, zlejem vodu do vedľajšieho hrnca, pridám popučený cesnak, zopár zemiakov, tiež popučaných, pridám aj dosť pažítky....

Do krémovej tiež dávam taký chlebík opečený....

Jéj arašidka... tak som sa na tú polievku krémovú tešila.... len by som na ňu musela dlho čakať v porovnaní s tým , že manžel si dal obedové menu.... tak... dala som si moračie mäso v šípkovej omáčke.... čo už, musím si doma spraviť... ale raz za čas dobre padne keď ma dakto dobrým jedlom obslúži... doma totiž varím len ja.

Dnes už od rána rozvoniavalo mäsko , v trúbe dedko piekol bravčové , uvril ryžu a o ôsmej už bol obefd hotový. Vlastne, kým som vstala z postele. Bola som unavená z predchádzajúceho dňa, tak som si do ôsmej poležala. No a o desiatej už aj sme pasírovali. Dnes aj so synom, takže bolo všetko rýchlejšie hotové.Uvidí, čo zajtra navaríme, ale určite niečo veľmi rýchle, aby to dlho neztrvalo. Hádam niečo sladké, možno palacinky, alebo jednoducho - makové rezance a nejakú kyslú polievku. Je to zaujímavé, ale šípkovú omáčku sme nikdy k mäsu doma nerobili, ale chystáme sa na to, že keď budeme mať divinu, tak niečo ukuchtíme. Tak a teraz idem oddychovať.

Kedy? o 8 ráno? To akého šikovného muža máte? íha... Pekne si oddýchnite... ďakujem Vám, My sme natrhali zopár drienok... len neviem, neviem ako ich spracovať, aby som nemusela pridávať cukor. Či stačí len ich dať do mrazáku a potom robiť čas... Neviem. Cukor moc nechcem, lebo že zvyšuje triglyceridy v krvi a mala som ich trochu viac... tak preto. My sme dnes priviezli starenku z nemocnice, vzali si trochu viac práškov na spanie, tak asi spadli z postele a boli odpadnutá - ale nič im nezistili ani na mozgu... ale začínajú si nás mýliť. Mňa zo začiatku ani nepoznali, to som mala blúzku, čo bežne nemávam... Och mali ruky také modrinové od toho ako im asi krv brali, chudinka.
Mám namočenú fazuľu veľkú... možno spravím s mliekom... Jéj ja som aj zabudla chladne mi mlieko na jogurt, idem to vyrábať tak v trúbe, ako to tu na vareche bolo písané... Majte sa krásne....

@marianna76
Ahoj, kde je ta super restika v Senici? alebo v Smolenicia? Ak v Senici, posli prosim nazov a zhruba kde sa nachadza. Dakujem

V Senici - FIt pit, je to na kolónke.

@marianna76
dakujem, v Senici sa orientujem podla velkej krizovatky, teda lepsie povedane podla VUB-ky. Neviem kde je kolonka. Ako to najdem? alebo pozriem na nete, do zaciatku novembra mam cas. Si Senicanka?

Dievčence, teda Senicu poznám iba z prechádzania, keď sme cez Hodonín išlll do Čiech. A osobne som navštívila hotel Senica, kde sme si trochu posedeli a dali si kávičku. Celkom sa mi ten objekt páčil zvonku, aj zvnútra, ale tomu je už asi 4 - 5 rokov.

Senica je take zvlastne mestecko, ktore sa snazi konecne sa dostat zo socialistickej sedivosti. Nieco sa dari, nieco menej a ja osobne tomuto provincnemu mestecku fandim. Ludia su mili, ochotni a srdecni, zatial som sa so ziadnymi negativnymi reakciami nestretla. Ale najst dobru restauraciu je dost problem. Dve docela dobre kaviarne som uz objavila, jedna pizzeria v bocnej ulicke od centra bola tiez fajn, ale uz nic ine. Takze za kazdu dobru radu ohladne okresneho mesta Senica, co sa stravovacich sluzieb tyka budem a som vdacna. Vdaka vsetkym. P.S.: vie mi niekto odporucit v Senici zubara? Ved zuby na jedenie potrebujeme - takze to na varechu napisat mozem, no nie?

Zolik, nie som zo Senice. Fit pit, je od hlavnej križovatky, smerom k Lidlu, tam je ďalší semafor, na ľavej strane je pri Lidli potok, vedľa miesto, kde bola istú dobu tržnica a za ňou odbočka v ľavo, ide sa rovno po ulici, na ľavej strane je most k Lidlu a na pravej skoro oproti tomuto mostu je malá ulička hore do kopca, vyššie je škôlka a nad ňou táto reštaurácia , aj pizzu tam fakt super robia... keď to nebudeš vedieť nájsť, myslím, že dakto ti tam poradí.... Moja sestra tam mali minulý rok svadbu a odvtedy tam aj my ako rodina chodíme. Majú tam aj cesnačku v bosniaku - fakt super. Ale musíš skúsiť sama... Ak náhodou ti bude chutiť, napíš potom prosím. Vlastne aj keď ti nebude, potešíš ma keď napíšeš, či si ju vôbec našla.
Ja chodím k zubárovi doktorovi Čulenovi - nevymenila by som ho.

ozaj ešte Zolik, ak máš FB kukni toto

 www.facebook.com/pages/FIT-PIT-Senica/321942333234?sk=wa...

marianna76, vdaka. Pozrela som FB, a podla Tvojho popisu uz presne viem kde sa ta restauracia nachadza a podla fotiek vyzera fakt dobre. Zoberiem mamu na veceru a nasledne napisem komentar. Ta cesnacka v bosniaku ma navnadila. Za tip na zubara dakujem taktiez. Prajem Ti peknu nedelu.

marianna76, vdaka. Pozrela som FB, a podla Tvojho popisu uz presne viem kde sa ta restauracia nachadza a podla fotiek vyzera fakt dobre. Zoberiem mamu na veceru a nasledne napisem komentar. Ta cesnacka v bosniaku ma navnadila. Za tip na zubara dakujem taktiez. Prajem Ti peknu nedelu.

Príjemnú a peknú večeru....