Vinobranie

evanaaa - fotkaevanaaa, 28. septembra 2010
Minulý týždeň sme boli na vinobraní v Modre. Už dávno som nebola, naposledy niekedy v
Rači, keď sme ešte bývali v Bratislave, tak som si znovu chcela vychutnať atmosféru
voňajúcu burčiakom a cigánskou pečienkou. Boli s nami aj známi, šli sme jedným autom,
našim a tak sme boli viazaní jeden na druhého.Muži šli popredu, my dve ženy ,
samozrejme sme museli zastať pri každom stánku. Takto sme prešli asi polovicu všetkých
atrakcií, alebo len tretinu, neviem, lebo naši známi sa akosi ponáhľali, tak sme si dali akurát
kávu v cukrárni, muži a známa pečienku a ja, keďže by som s novými zubmi neukúsala
toľké sústo, som sa uspokojila so zemiakovou plackou. Kúpilin sme žinčicu, bryndzua
ovčí syr A šli sme domov, cez Babu, čo bol pre mňa adrenalín, ja tadiaľ strašne nerada
chodím, teda jazdím, na spiatočnej ceste som zhlboka dýchala, tie serpentíny ma "
zabíjali". A bolo po výlete. Našťastie, o týždeň sme si to zopakovali v Pezinku, ale už len ja
s manželom. A bolo fajn, ešte lepšie ako minule.Aj keď bola predpoveď počasia dosť
chmúrna a môjho muža som musela tri krát budiť, nechcelo sa mu vstávať,ale mi to
sľúbil po minulotýždňovom vinobraní, že si to zopakujeme, neľutoval, lebo počasie bolo
ako " vymaľované", obloha modrá , slnečná, žiaden pochmúrny a daždivý deň, aký bol
v predpovedi počasia. A tá atmosféra, to sa nedá opísať, najmä v porovnaní s minulým
týždňom. Niekoľko ulíc zo stánkami, bolo to ako bludisko, ak sme sa chceli vrátiť na to
isté miesto ledva sme ho našli,ľudia sa valili oboma smermi ako dve rieky, mňa krk počase
bolel, čo som sa vrtela na všetky strany , sliny som si zotierala, čo mi po brade tiekli pri
pohľade na všetky tie jedlé dobroty a oči som si musela zatláčať späť, aby mi pri
pohľade na všetku tú krásu a nekrásu, gýče a aj pekné dielka, umenie pomaly
vymierajúce, nevypadli. Znovu som si dala placku, ale bol to unikát - veľká ako mlynské
kolo, výborná chuť, takú som ešte nejedla a aj cena bola unikátna - dve eurá za kus.
Kúpili sme klobásu, hrubú ako jaternica Békeszcsabai, mohla vážiť aspoň trištvrte kila a
cena za ňu - deväť eur! ( Kilo asi 13 eur), výborný ementál a syr s medvedím cesnakom.
Mali toľko druhov syra, že sme si nevedeli vybrať, aj zelený ako tráva, ten nám až tak
nechutil. A dali sme si ešte kávu - takú lahodnú som v reštaurácii ešte nepila, aj muž to
skonštatoval. No, a kúpili sme gubu - huňu, bielučkú ako sneh, dlhosrtú pre moju
kanadskú sestričku, len sa obávam, či si ju bude môcť vziať, je totiž ľahká, ale objemná.
Píšem, píšem, ale budem musieť končiť. Ja to neviem podať tak zaujímavo a zábavne,
ako mnohé (-í ) z vás, ale chcela som sem preniesť trochu z tej atmosféry a to som ešte
veľa toho nespomenula. Ale, veď vy to iste poznáte, možno viacerí z vás tam boli. A
podotýka, burčiak som neochutnala, ten je dosť cukrový, a aj som hrdinsky odolala
všetkým sladkým dobrotám, ktoré by som si ešte pred rokom pokúpila, ochutnala a
tých bolo neúrekom. Takže, dúfam, o rok do videnia!
@zareaguj


Diskusia k článku

23 komentáre k článku
@evanaa ty si mi narobila take chute, tie slovenske klobasky, jaternice, syry, burcak...Uz teraz idem na dietu, aby potom ked pojdem na Slovensko som sa mohla poriadne napraskat tych dobrod. Dobre si to napisala, vsetko som si to vedela zivo predstavit.
Krásne si to napísala a v Pezinku a Modre som nebola dobré dva roky. Podla mňa Pezinok je atraktívnejší a tradičnejší a veľmi rada sa tam vraciam. Čítam, že dobrôt tam bolo habadej, Ten zelený syr som ochutnala aj ja v Trnave na jarmoku a tiež ma neočaril. Prežívala som tú atmosféru s tebou Evanaaa. :)))
Na vinobraní som bola raz v Modre,to už bolo dávno a bolo to super. Cez námestie išli alegorické vozy-paráda. Neviem či to robia ešte aj teraz. Ja každý rok chodím na tradicné remeselnícke trhy v Bratislave a tam je tiež výborná atmosféra.@evanaa pekne si to opísala,normálne si to viem predstaviť
Evanaaa , pekne si to opisala - aj ja si to normalne viem predstavit :-)Este som na takom vinobrani nikdy nebola ale predstavujem si to asi ako jarmok u na na vychode - ale s burciakom :-) Ked mladsia dcera pracovala v Bratislave , tak sme planovali , ze pojdeme spolu na take vinobranie .Ale odisla do Prahy a tak som vinobranie este nezazila....
No mne sa tiež ešte nepodarilo vinobranie, ale vinársky ples áno :-) Pekne si to opísala až sa slinky zbiehali a pripomenula si mi, že ma ešte čaká obrať hrozno a prvý krát aj s manželom robiť víno, lebo doposial to bolo výsostné právo otca, ale žiaľ už vôbec pre chorobu nevládze snáď to zvládnem a budem si môcť opraviť profil :-)
@evanaaa , velmi pekne napisany zazitok. Ako keby som tam bola s tebou. Este som na vinobrani nebola. V Modre som bola pred par rokmi, zastavili sme sa tam na zmrzlinu. Narobila si mi aj chute, taku velku placku by som si veru dala. Pises o tych syroch vselijakych. Syr s medvedim cesnakom? To som este nepocula. Co je to ten medvedi cesnak? A zeleny syr bol zeleny od nejakych biliniek, co do toho pridali? Holandsko by sa dalo nazvat aj krajinou syrov, tolko ich tu je, ale ten zeleny nepoznam. Nieco som na gugli o tom nasla, ze z coho sa to este volakedy davno robilo, (to uz je zakazane) ale to je dost nechutne...A ani neviem, ci by to niekoho zaujimalo...A pride ti sestra z Kanady na navstevu? Tak sa spolu potesite! Snad si tu hunu bude moct vziat. A pis zazitky (alebo cokolvek) aj nadalej, lebo sa to dobre cita :-).
@evanaaa , tak ma napadlo s tou hunou pre sestru - skus ju dat do takeho vakuoveho vreca z ktoreho sa vysaje vzduch vysavacom a objemne veci na cas stratia svoj objem . ja si davam takto veci do kufrov ked cestujem , aby som mala viacej miesta na ine haraburdy :-)
Veľmi pekné, Evanaa. Naozaj si to popísala tak, že sa tam človek prenesie ako pod zázračným plášťom.My sme na vinobraní už dávno neboli, je to chvíľu po našom jarmoku, ktorý máme skoro na dvore, tak sa nám nežiada. Ale keby som vedela, že tam budú placky asi by som si dala povedať. A ten pocit pri ceste cez Babu chápem. Ja som z takých ciest tiež nervózna. Keď sme v auguste boli na Brači, odmietla som isť na Bol, keď som zistila, že cesta je samá serpentína. Stačilo mi pozrieť si ho zvrchu, z Vidovej Gory.
No, dievčatá, priateľky moje, ďakujem za všetky tie pozitívne komentáre, ja som ozaj len slabo vystihla tú atmosféru, tiež som tam bola pred dávnymi rokmi ale nebolo to ono, a opísať sa to nedá ,tak ako to ozaj tam bolo, ani ja som neočakávala, že ma to tak nadchne. Babidka, ďakujem za radu, poviem to sestrám ä ona totiž, tá y Kanady, Olinka, bola dnes u nás aj z druhou sestrou, u ktorej je ubytovaná, bola nadšená tou predložkou, popozerali sme si fotky, čo priniesla, zaspomínali si trochu. Janger,škoda, nepýtala som sa na ten zelený syr. A medvedí cesnak je rastlina, ktorá rastie tu, neviem presne, či v lese alebo na lúkach a má jemnú vôňu cesnaku, používa sa do jedál, nátierok, na chlieb a pod., no priznám sa, ja som ju nejedla, ani nemala na ňu šťastie. Asi chodím málo do prírody. Čistinka, na " Den zelá " sa chystáme, dúfam, že nám to vyjde, aj to počasie. A celkom som rada, že môj zážitok mal taký ohlas, za to vám rad radom ďakujem.
A ešte k tej placke: neviem, čo všetko v nej bolo, ale cibuľka,neviem, či popražená alebo surová, tej chuti dosť pridala a aostatné bolo asi tajomstvo výroby, lebo tam chodilo najviac ľudí na ňu, už len pohľad na to, ako sa smažila, skoro ponorená v oleji ( no, to nie je pre tých zdravo sa stravujúcich), a tá chrumkavosť, ale aj farba evokovala ochutnať ju, napriek zdravým úsudkom. Ale veď sa to neje každý deň.
Krasa, hoci na burcak nie som, to ostatne - tesim sa na buduci rok, ak vsetko dobre vyjde. Ak nie je tajomstvom-Kde byva tvoja sestra v Canade?
Honestka, býva v Toronte, už asi 42 rokov.Mala 17, keď tam šla. A postavu má ako 20 ročná, váži 61 kg, a to vraj nieje jej váha, že pribrala. Povedala som jej, že ak by tam nežila, ale tu, tak by bola rada, keby mala 75 kg, a že sa mentalitou, čo sa týka aj stravovania prispôsobila Amerike- Canade, lebo si myslím, že tam sú len dve kategórie ľudí: Tí prví sa stravujú zle, a tí druhí sa snažia zasa racionálnejšie, zdravo a ona medzi nich patrí, ale mi to vyvrátila, tak neviem.
Dni zelá začali dnes v Stupave. Tam býva veľmi príjemne, odporúčam každému, kto býva "v okruhu". Je to o tej atmosfére, v Pezinku (ale aj v Modre) býva úžasná, a aj v Stupave. Je tam výstava stoviek figúrok z tekvice - to sa za pár rokov strašne rozrástlo, v každom druhom dome predávajú kapustu sudovú aj kapustu surovú a strúhajú na veľkých strojoch na počkanie... Aspoň že je to tak spravodlivo rozdelené - Liptovčania majú všeličo okolo bryndze a syra, my na západe zase vinobrania a zelobrania... a ozaj, bývajú tam naši remeselníci so všeličím pekným, šikmomookých so šmejdami málo a to je na tom úžasné. Keď mi minulý rok zomrel môj milovaný ocinko, tak asi o dva týždne bola táto Stupava. Strašne sme sa tešili, že vďaka tomu virvaru to môžeme trochu predýchať a odventilovať sa... Stupava ako terapia, paradox, však? Pomohlo nám to.
ahoj @evanaa ,tak sme sa tam mohli stretnúť,nemohla som odpísať.lebo som mala ten technický problém,boli sme v Pezinku celý deň a potom o 17.hod.u Matyšáka na večeru hus,lokše mňam,ale samozrejme pre mňa 1/2 dávka,burčiak bol dobrý,je tam super atmosféra,chodíme tam,tak nabudúce...
Bola som na Dnoch zelá, ale nepáčilo sa mi to tak, ako po minulé roky. Predovšetkým sa to nikam neposúva, takže pre skalných to už je okukané. Cítiť "únavu materiálu", niečo staré odišlo, niečo nové neprišlo... A je tam čoraz menej zelá a viac všeobecného. Ozaj, a zo Stupavy sa vytratila dobrá káva s príjemným posedením. Taký šikovný barík s lavazzou zmizol a v ostatných je alebo zlá káva, alebo nafajčené a zasmradnuté, podivní hrubokrkáči a tak... niet si kde pekne posedieť. Budúci rok ani za nič. A ozaj, lokše čo v Bratislave na námestí stoja 50 centov, tak tu boli za 70, a naozaj - keď to písala evanaaa, tak som nechcela veriť - placky za 1,70 € s dlhým radom... ľudia sa už museli zblázniť.
Vcelka, bola som aj ja v Stupave, hlavne s úmyslom kúpiť si kapustu, chcem robiť do Vianoc jednu kapustnicu, ale bola som trochu aj ja sklamaná, totiž, čakala som, že sudy s kapustou budú aspoň na každých 10 m jeden, keďže sú to tie dni zelá, ale kapusta aj hlávková aj sudová, ako vieš, bola sústredená na jednom mieste,aj to len dva sudy a pri nich rada dlhá ako maratónska trať, to ma odradilo,radšej si kúpim v Lidli kapustu v konzerve s vínom alebo v Kauflanda ,kde majú aj dia v pohári. A keďže sombola týždeň pred tým v Pezinku, zistila som, že sa len všetky stánky a atrakcie presťahovalo odtiaľ do Stupavy. Ćiže, hlavný cieľ: nakŕmiť sa, niečo kúpiť , niečo si obzrieť a ja po paráde. Na káve sme boli, volalo sa to tuším Avana, dala sa piť. A tie placky aj tam boli aj za 2 eurá, ja som mala za 1.80 e.
Enge149, aj my pôjdeme ( ak sa dožijeme ) aj na budúci rok, aspoň ako " okukávači ". V Stupave si nebola? Ináč, bolo to skoro to isté.
Cha... Stupavské zelí, jaká paráda??? Ale ja-kááá? Pre mňa za mňa, môže tam byť stánkov od výmyslu sveta, pochodím,popozerám, ale ja tam chodím hlavne kvôli tej kapuste. Vo veľkých sudoch , a naberieš si, držíš v ruke a chrúmeš. Aký rozdiel medzi našim vinobraním? U nás sa šmatle hore-dole ulicami a v ruke sa drží burčiak s lokšou. No a teraz sa vyňadrím k tomu vinobraniu. Viete si predstaviť 5 litrové vedierko? A v tom naložené cigánske v mliečku a cesnaku? A viete si predstaviť týždeň pred vinobraním, ako stojíte pri doske a vaľkáte lokše? A "mosí ich byt dosci, lebo šak ket sa šeci zéjdeme..." . A tak Arašídka varí krumple, múči dosku a vaľká a jej Al Arašíd stojí pri sporáku a lokše mení na sporáku jednu za druhou, až na tanieri stojí pyramída ?Iste, nefrflem / moc/, ale vinobranie sú pre mňa dni plné varenia, umývania riadu, upratovania, lebo" šak ket sa šeci zejdeme na jednej hromadze", ináč to ani nemôže byť. Ale za to milujem jesenné obdobie, keď vedľajšia dedina Grinava sa mení na dedinku zvanú Štokrlíkovo. A viete prečo? Lebo nie je v dedine veľa domov, kde by pred ich bránou nestála gazdziná aj ze svojím štokrlýkem, na kerém stojí bárs aj deset flaší s burčákem, nékerý je žltučký, a nékerým hovoríme fusaklový , keby tý kvasnyce mohli spívat, tak celé Štokrlýkovo jódluje jak ten tirolák v tirolských Alpách...A autá zastavujú, ohrozujú dopravu z prava či z leva, šecko jedno, každému sa "urodzilo".A ja i napriek tomu toto jesenné pouličné hodovanie milujem, a aj keď si viem lokše sama napiecť, ešte sa ani jeden rok nestalo, aby sme neporušili aj my s Al Rašídom cestné predpisy, a nejaké tý lokéšky si neochutnali, a na šťastie, ja vyhrávaml1 : O, lebo môžem burčiak okoštovat tam "na mísce", a mój gavalýr až doma.
Ale skutočne z celých akcií v našom meste milujem tradičné remeselnícke trhy, alebo keramické dni . Tie sú vmojej obľúbenosti na prvom mieste. Fazulnačku a vánočnú kapustnycu má v obľube môj Al Rašid.To je moj chlap, kerého baví varit, nakupovat a jest. Kerému sa netaží ícit na trnavský jarmek každý rok.
No a čo nemám rada ani náhodou? Veľkonočné sviatky s oblievačkami. Vtedy prchám ďaleko, ďaleko...ináč bych mosela vymlácit každého chlapa, kerý na mna čáhne, a móže vonat jak drogérija, je mi jedno....:))))
Arašidka, škoda, tento "fejonik" si mala ako dodatok k môjmu článku kľudne dať do zážitkov, aby si ho mohli aj ostatní prečítať. Už som písala komentár k tvojmu článočku, ktorý sa nielen mne páčil, takže opakujem, že z tvojich zážitkov by bola pekná kniha, ktorá by zahřňala to, čo si na svojom blogu písala. Takže, ty sa na takýchto akciách ako je aj vinobranie priamo zúčastňuješ a predávaš lokše. Možno som ťa aj videla, ktohovie.

Pridaj komentár k článku:



TOPlist