Rači, keď sme ešte bývali v Bratislave, tak som si znovu chcela vychutnať atmosféru
voňajúcu burčiakom a cigánskou pečienkou. Boli s nami aj známi, šli sme jedným autom,
našim a tak sme boli viazaní jeden na druhého.Muži šli popredu, my dve ženy ,
samozrejme sme museli zastať pri každom stánku. Takto sme prešli asi polovicu všetkých
atrakcií, alebo len tretinu, neviem, lebo naši známi sa akosi ponáhľali, tak sme si dali akurát
kávu v cukrárni, muži a známa pečienku a ja, keďže by som s novými zubmi neukúsala
toľké sústo, som sa uspokojila so zemiakovou plackou. Kúpilin sme žinčicu, bryndzua
ovčí syr A šli sme domov, cez Babu, čo bol pre mňa adrenalín, ja tadiaľ strašne nerada
chodím, teda jazdím, na spiatočnej ceste som zhlboka dýchala, tie serpentíny ma "
zabíjali". A bolo po výlete. Našťastie, o týždeň sme si to zopakovali v Pezinku, ale už len ja
s manželom. A bolo fajn, ešte lepšie ako minule.Aj keď bola predpoveď počasia dosť
chmúrna a môjho muža som musela tri krát budiť, nechcelo sa mu vstávať,ale mi to
sľúbil po minulotýždňovom vinobraní, že si to zopakujeme, neľutoval, lebo počasie bolo
ako " vymaľované", obloha modrá , slnečná, žiaden pochmúrny a daždivý deň, aký bol
v predpovedi počasia. A tá atmosféra, to sa nedá opísať, najmä v porovnaní s minulým
týždňom. Niekoľko ulíc zo stánkami, bolo to ako bludisko, ak sme sa chceli vrátiť na to
isté miesto ledva sme ho našli,ľudia sa valili oboma smermi ako dve rieky, mňa krk počase
bolel, čo som sa vrtela na všetky strany , sliny som si zotierala, čo mi po brade tiekli pri
pohľade na všetky tie jedlé dobroty a oči som si musela zatláčať späť, aby mi pri
pohľade na všetku tú krásu a nekrásu, gýče a aj pekné dielka, umenie pomaly
vymierajúce, nevypadli. Znovu som si dala placku, ale bol to unikát - veľká ako mlynské
kolo, výborná chuť, takú som ešte nejedla a aj cena bola unikátna - dve eurá za kus.
Kúpili sme klobásu, hrubú ako jaternica Békeszcsabai, mohla vážiť aspoň trištvrte kila a
cena za ňu - deväť eur! ( Kilo asi 13 eur), výborný ementál a syr s medvedím cesnakom.
Mali toľko druhov syra, že sme si nevedeli vybrať, aj zelený ako tráva, ten nám až tak
nechutil. A dali sme si ešte kávu - takú lahodnú som v reštaurácii ešte nepila, aj muž to
skonštatoval. No, a kúpili sme gubu - huňu, bielučkú ako sneh, dlhosrtú pre moju
kanadskú sestričku, len sa obávam, či si ju bude môcť vziať, je totiž ľahká, ale objemná.
Píšem, píšem, ale budem musieť končiť. Ja to neviem podať tak zaujímavo a zábavne,
ako mnohé (-í ) z vás, ale chcela som sem preniesť trochu z tej atmosféry a to som ešte
veľa toho nespomenula. Ale, veď vy to iste poznáte, možno viacerí z vás tam boli. A
podotýka, burčiak som neochutnala, ten je dosť cukrový, a aj som hrdinsky odolala
všetkým sladkým dobrotám, ktoré by som si ešte pred rokom pokúpila, ochutnala a
tých bolo neúrekom. Takže, dúfam, o rok do videnia!
www.msks-stupava.sk/src/den_zela.php?rok=2010...
Ale skutočne z celých akcií v našom meste milujem tradičné remeselnícke trhy, alebo keramické dni . Tie sú vmojej obľúbenosti na prvom mieste. Fazulnačku a vánočnú kapustnycu má v obľube môj Al Rašid.To je moj chlap, kerého baví varit, nakupovat a jest. Kerému sa netaží ícit na trnavský jarmek každý rok.
No a čo nemám rada ani náhodou? Veľkonočné sviatky s oblievačkami. Vtedy prchám ďaleko, ďaleko...ináč bych mosela vymlácit každého chlapa, kerý na mna čáhne, a móže vonat jak drogérija, je mi jedno....:))))