kapra jem na Vianoce už aspoň 60 rokov (dúfam), a iná ryba by mi nepripadala
sviatočná aj keby ako drahá bola. Podľa toho, čo nám na stránkach časopisov núkajú (
či vnucujú), chcú nás zmodernizovať aj v tomto. Viem, sú ľudia, ktorým kapor "smrdí" a
kupujú si drahšie morské tvory, ale majú v peňaženke viac napratané ako my. (losos,
zubáč, tilapia, šťuka a i.) Ale pre mňa ako som už spomenula, by bez kapra a to
čerstvého, nie mrazeného, Vianoce neboli. Mrazeného sme mali raz, ale to nebolo ono,
nerátajúc celú ceremóniu prípravy, vrátane jeho " odchodu" zo života , čistenie,
máčanie v mlieku a konečná úprava smažením. Potom by som nemala ani šupinku do
peňaženky. Ale raz, pred rokmi sme skoro o neho došli a hrozilo, že nebude. Ale bol. Stalo
s atotiž, že kapríček sa u nás vo vani necítil dobre. Ráno, na Štedrý deň som vstala a šla
do kúpelne, kde mal plávať vo vani. lenže, tam nebol a ja v údive, kde mohol utiecť, som
nad ňou chvílu stála a potom ho šla hľadať. My sme mali pri vani, vlastne za ňou hneď
pri stene radiátor. (predok vane, kratšia strana).Keďže ten kúril ako divý, voda sa
zohrievala a kaprovi začalo byť teplo, tak sa snažil utiecť, skákal a poriadne vysoko, keď
dokázal z vane vyskočiť. A dopadol hneď vedľa, pod radiátor. Keď som ho tam našla, už
som sa s ním lúčila, kožu mal suchú, nehýbal sa. V snahe o záchranu som ho hodila späť
do vane, vodu vymenila a - on sa po chvíli prebral.Takže si na chvílu život zachránil, aby
neskôr oň prišiel. A bohvie, odkedy tam ležal. Bol to priam zázrak. druhý sa stal zasa
mojej známej. Tá mala tiež kapra vo vani ale zle zaštuplovala odtok a voda do rána
odtiekla. ked´videla, že kapor už nedýcha, nezostávalo jej len ho vyhodiť. Zabalila ho do
novín a išla hodiť do smetiaka, kde sa stretla so susedou, ktorej povedala, čo sa jej stalo.
Kapra hodila do smetí a odišla. Onejaký čas tá suseda k nej prišla s tým, že ona toho
kapra zo smetí vytiahla s tým, že možno sa ešte niečo dá urobiť na jeho záchranu a dala
ho do vody. A div sa svete, kapor ožil. Preto prišla, nech si ho známa príde vziať, ale ona
už oživlú mŕtvolku nechcela, tak jej ho nechala. V zálohe mala ešte filé, tak to jej stačilo.
Všeličo sa stáva a možno ozaj to v oboch prípadoch bol zázrak, veď predsa vianočný
kapor skapať len tak nemôže. Ja sa na toho môjho teším, aj keď do jeho konzumácie
chýba ešte 36 dní , ak sa nemýlim.
Janger, možno tie tvoje rybky ani kosti nemajú ako kapor. Možno sa ti niekedy pošťastí stráviť sviatky doma, na Slovensku aj s kaprom.
Altyn, keď rozdelím kapra na niekoľko častí, vypočítam teda približne, koľko bude v tom jednom kúsku kostí, aby som sa nezadrhla, ha ha.