Toshibe--Prvý raz!

tiež sme jedli pusinky raz takýmto spôsobom. Krájali a zoškrabovali.Ale chutili.

Mne sa takéto pusinky daria trvale už X rokov. Ešte nikdy neboli podľa mojej predstavy, či už vyšľahám sneh nad parou, či do šľahaného snehu prúdikom lejem horúci cukrový roztok, či pridám aj múku alebo strúhanku, vždy vytiahnem z rúry akési pagáče, namiesto pologúľ. Nie že by neboli chutné, ale raz by už mohli aj vyzerať tak ako majú, nie?

@sovka62
drzim palce, aby tento rok, ak budes piect, uz vysli tak ako sa patri.Zasluzis si odmenu v podobe pusinky, ked uz x rokov skusas.

Kazda, krajina ma komplikovane pekarske vytvory, tento je z azie .
Robi sa z jedneho kusu -ziadne polky a ma ovela mensiu plnku z fazuliek mungo ...

hehe - mne raz vytiekla čokoládová plnka z kysnutého závinu, ale celá komplet. Tá po vychladnutí stvrdla na čierny čokoládový karamel. Dva týždne som menila vodu v plechu, lebo to bola vysoká karamelová vrstva, spálená do čierna, Nedalo sa to ani odrypnúť, ani vybúchať - no kvalita.
Dlho-predlho som sa ja bála piecť kysnutý kakaový závin......

ja si spominam na moju prvu zemlovku, ktoru moja mamka nikdy nerobievala, ale svokra ano a manzel bol na sladke. Cely zaklad sa mi nadherne vydaril, sneh som dobre vyslahala a dala na zemlovku a prikryla nazad - REMOSKU. Moje prve jedlo v nej (doma sme nemali take volaco) a po par minutach smrad, no nieco priserne, dym z remosky unikal, stihla som kabel vytiahnut a dvihnut veko - obraz skazy som uvidela, nejaku tazko identifikovatelnu ciernu hmotu tahajucu sa medzi vrchnakom a zemlovkou. Verte mi, nikdy sa mi nepodarilo vrchnak ocistit, zostal poznaceny a ja tiez - nedokazala som sa ju donutit opatovne pouzivat. O smrade v byte, na chodbe panelaku, ani nehovorim :)

dobre sa mi skúšalo keď bola mama nablízku, pozrela, poradila, pridala... keď som sa vydala a odsťahovala veru niekedy to boli pokusy za všetky drobné. večne som visela na telefóne a mama len štipku sem, trošku tam, ona to už všetko mala v oku a v ruke...tak som občas stvorila tarhoňovú kašu, sviečkovú čo chutila ako paprikáš, tortu kde želatína stuhla až keď kompletne vsiakla do cesta :O). najviac spomínam ako som robila halušky, raz bolo cesto husté, že nešlo cez sito, raz sa vo vode rozpadalo, tak som len prisýpala a prilievala a nakoniec som vyhodila asi 5 kíl čudnej hmoty, ktorú som už nevládala ani miešať a uvarila kolienka. a nikomu som sa nepriznala, že to nebol pôvodný plán.

Keď bola raz mama v nemocnici, mala som 10 a sestra 16.Práve sa červenali jahody, tak sme si so sestrou urobili jahodovú bublaninu. Všetko podľa kuchárskej knihy, len sme chceli mať v nej veľa jahôd-samozrejme cesto sa stratilo a na plechu bol skôr lekvár vo výške 1 cm. A veľmi sme ľúbili "pálený cukor". Kastólik poputoval do smetiaka a mama sa čudovala, kde sa stratil. My sme mlčali ako partizáni. Dodnes.

Keď som robila prvý raz šišky, tak som ich z oleja vytiahla minimálne o polovicu menšie ako som ich tam vložila. Boli tvrdé ako kamene. Takmer 40 rokov som šišky doma nerobila. Radšej som si ich kúpila v obchode alebo dala v závodnej jedálni. Naštartovali ma recepty a dobré rady šikovných varecháčok. Už sa mi viac krát krásne vydarili. Veľmi sa mi zvýšilo sebavedomie.

Momentálne si nespomeniem na moje prešľapy, ale určitenejaké boli, to sa stáva anielen začínajúcim gazdinkám. Prišla mi na um moja spolužiačka, bývala vedľa nás. Moja mama robila šišky a ona chcela tiež, podotýkam, že nemala možno ani 13 rokov, ale pomáhala v domácnosti. Neviem, kto urobil cesto, asi jej mama a ona ich išla vyprážať. Pamätala si, že plávali v masti ( oleje ešte neboli), ale myslela si, že je tam aj voda, predsa, toľko masti na jedno vyprážanie podľa nej nebolo reálne, nevedela si to predstaviť.Keď ale naliala vody do masti, samo, že je to prskalo ako gejzír, potom sa to ukľudnilo, ale šišky sa nedali vyprážeť zavolala moju mamu ( tá jej asi nebola práve doma), že sa jej nedarí a keď jej povedala, v čom vypráža, mama len rukami zalomila, kázala jej vyliať vodovomasťovú zmes a ukázala ako sa to robí.