Tóóľko šťastia....

mne takto raz vybuchla duritka, tiež po umytí v odkvapkávači, večer len strašná rana a sklo po celej kuchyni, vzniká tam nejaké pnutie a niekedy stačí malý ťuk a je po skle
všetko dobré v novom roku aby len toto bola jediná galiba

..tak nech sa tvoja viera naplní...:-)

Mne pred časom explodovali kompótové sklenené misky uložené jedna na druhej v skrinke, skla bolo všade, zo šiestich zostali len dve celé.

Nedeľná podvečerná pohoda, sedíme v obývačke, syn v má v ruke pohár s pudingom,maškrtí a zrazu rana ako z dela a všade okolo nás kúštičky skla, tenučké ako ihličky a puding, dokonca až vedľa v kuchyni. A bolo po pohode.

Mne sa tiez podaril husarsky kusok pocas tychto Vianoc:-):-):-):-):-)Isla som zliat polievku do mensieho hrnca...a zamyslena som ju omylom vyliala do rozhoruceneho oleja na vyprazanie:-):-):-)u nas 8 ludi k obedu:-):-):-):-):-):-):-)Zat k tomu vtipne poznamenal,ze aspon budem mat na vsetky dalsie vianoce o com hovorit....tak ako mi nevymizne z pamate vlanajsia zlomenina ruky 5 dni pred stedrym dnom:-):-):-):-):-)

@denyany , no tak to ti teda prajem, aby bol rok pre teba stastny a uspesny....ja sa crepov zo skla strasne bojim. Raz som si zapichla crep do ruky, ked som zmykala handru, v ktorej sa "ukryl". Ale tak samovolne, ako tu spominate, sa mi zatial nic nerozbilo....no, nech to len nezakriknem...

Aj ja som zažila prasknutie dulítkových pohárov, sklo som nachádzala ešte po dlhom čase. Ale raz som zavárala marhule. Umyté kompótové poháre som ešte chcela otriasť z vody a tak som ich brala po dve, otriasla som a ukladala na rošt. Keď som tak držala ďalšie dva v rukách, museli o seba štrngnúť , nastal otrasný výbuch a ja som si v prvom momente myslela, že to vybuchla bomba a je nebodaj koniec sveta. Taký ohlušujúci výbuch som ešte nezažila. Začala som odpratávať črepy, len tu vidím ako sa mi leje z ruky krv. Sklo mi rozrezalo palec ľavej ruky v dĺžke asi tri centimetre a poriadne hlboko. Bolo to na zašitie, ale keď som si pomyslela, že na pohotovosti mi dajú injekciu do okolia palca na lokálne znecitlivenie pred šitím a že by som tam mala stráviť najmenej dve hodiny, tak som o tom ani neuvažovala. Palec som opláchla pod tečúcou vodou, stiahla som ranu leukoplastom, navila som hrubú vrstvu obväzu a pokračovala v zaváraní. Išlo mi to pomalšie, ale dokončila som to, A tak mám doživotnú "pamiatku".