Normálne veci nestrácam, kľúče, mobil (ten síce pravidelne zabúdam v práci, ale nestratí sa tam, počká ma do nasledujúceho dňa, prípadne aj víkend tíško prespí v stojane čičotoje), dáždnik – nestrácam a nezabúdam v mhd ani inde. Nákupy, to je iné, idem cez trh, lístok s nákupným zoznamom v hrsti, toto, hento, onô a mlieko k tomu. Nakúpim, zaplatím, snažím sa jednou rukou odložiť peniaze, druhou nákup a odchádzam spokojná sama so sebou. A pani pri pokladni mi hovorí: ešte si mlieko vezmite. Síce neviem, odkiaľ ona vie, že som aj mlieko chcela ale veď ma tam poznajú ako falošnú päťkorunáčku, možno preto. Alebo je dotyčná Erika stará čarodejnica a vidí na 7 cólov do kameňa, nieto ešte do mojej hlavy. Ale kupovala som ho, je mi to jasné, pamätám si, tak jej spokojne zamávam nákupným zoznamom a hovorím: mám napísané, kúpila som, nezabudla som, s úsmevom okolo celej hlavy, lebo nezabudnúť, to je pre mňa úspech. Ona len tak unavene pozrela a hovorí - no dobre, tak si ho teda aj vezmite. Nechápavo sa pozerám a sviňa mlieko sa na mňa škerí stojac vedľa pokladne. Ako vravím – čistá sviňa. Ale zabudla som si raz čosi ... no, proste, vyplýva z toho ponaučenie: když jste blbej, tak si pište, taky to tak dělám. A keď si napísať nemôžete, aspoň sa neponáhľajte!!! Tento príbeh som písala vo vtedy aktuálnom čase a prepisovať všetko do minulého času sa mi nechce, veď vy ste múdri ľudia a skúsení, tak to pochopíte.
Tu, hľa, je opis mojej cesty od notára. Už dlhšiu dobu niečo naháňam (výnimočne nie chlapa, hoci by sa hodil) a potrebovala som k tomu notárske zápisnice k dajakým mne poslaným dokladom. Vylezúc od notára, šťastne si všetko konečne hotové pritískajúc k prsiam vo veľkej bielej obálke, ľahšia o takmer triapol tisíca Sk, prchám smerom k zamestnávateľovi. A myslím si - prase nenažraný - ešte mám chvíľu čas, skočím si k mäsiarovi niečo kúpiť. Skočila, kúpila. A vedľa v pekárni dva rožky k tomu. Prídem do práce, asi 300 metrov, prejdem cez vestibul, výťah, chodba, schodište, dej graduje a zrazu zistím čo? No samozrejme, rožky mám, syr od mäsiara mám, kabelku mám, obálku od notára s komplet dokladmi - nemám!!! Otočila som sa ako na obrtlíku, rožky v igelitovom sáčku len tak zaviali, prebehla chodbu, výťah ešte nestačil zavrieť dvere, vo vestibule som predbehla otáčajúce sa dvere a ponáhľala som sa nazad. Už roky hlásam, že žena po dosiahnutí určitého veku a hlavne výtlaku by nemala na ulici behať. No trt. Otlčené rohy ulíc, babičky o barlách zrazené k zemi a iná spúšť po mne zostávali. Ryha v asfalte, žížnivá čára, volajte ma Speedy Gonzales. V pekárni - nič. Keby mi odmerali tlak, praskne tlakomer. Prídem k mäsiarovi, pozerám tam, kde som stála - nič. A predavačka, tesne predtým ako ma stihlo poraziť, hovorí: máte to tu, mladá pani(!), sem som vám to schovala, tu si ľudia často zabúdajú veci. No bodaj ťa zohlo!! Samozrejme, že zabúdajú, keď tam majú taký blbý kút pri pokladnici, kde si každý položí tašku, príp. obálku od notára, a potom myslí už len na to žrádlo a na ostatné zabudne. Tri dni som sa z toho spamätávala - ale nie, som zvyknutá, ale keby som to bola stratila, tak ma prdne. Nie pre tie peniaze, hoci aj to by ma žralo, to by som brala ako trest za blbosť, ale u toho notára ma už poznali ako falošný päťkorunák, bola som tam 4x, lebo som vždy niečo - čo? No čo asi - poplietla alebo zabudla. :-))) Tam by už zo mňa mali načisto hokej.
A písal mi kedysi môj kamarátsky Bobo o svojej kolegyni: teta či babka čiktotobol ju poprosila, že keď pôjde do drogišky, aby jej kúpila čaj na posilnenie pamäte. Tak deva zakúpila, aj iný tovar zakúpila, veď drogiška, samé užitočné veci tam nájdeš, zaplatila, vzala tovar a keď odchádzala z obchodu, pani od kasy za ňou kričí na celú predajňu (plnú národa, samozrejme. Samozrejme, lebo keby nič, tak bude obchod prázdny, ako ináč): mladá pani, ten čaj proti skleróze ste si tu zabudli! No mohla som ja u toho masára aj takto dopadnúť.
ja som myslela, ze uz sa viac rehunat nebudem, ale dvihas latku kazdym prispevkom, si trieda @Rea1 :-)))))))))))))))))))))))))))))))))
ked veci dobre dopadnu, clovek sa potom neskor schuti pobavi, ale zazit este raz by to veru nechcel nik :-)
zobrala som si z toho este jednu vec - nie vsetci ludia su svi.... :-)
a este moj postreh spomedzi riadkov - co zasejes, to sa ti vrati, nevedno kedy, nevedno odkial, ale vrati :-)
palec hore @Rea1 :-)
Ako obvykle, fajn čítanie.