Segedín

pivonka - fotkapivonka 14. októbra 2014 o 19:50

Rozhorela sa tu debata ohľadne segedínskeho gulášu a vo mne to evokovalo spomienky. Moja vnučka kategoricky odmietala segedín. Ani neochutnala. Keď mala asi 11 rokov, bola v letnom tábore. Keď sme ju boli navštíviť, nadšene rozprávala o táborových zážitkoch, ale veľmi sa sťažovala na stravu. Korunu všetkému dala, keď zahlásila: "Mami, ja som tu taká hladná, že už by som hádam aj ten váš segedín zjedla!" Dcéra sa z chuti zasmiala: "No dobre, keď sa vrátiš, tak ti ho uvarím". Náhoda chcela, že asi týždeň po návrate z tábora ma prišla nečakane navštíviť. Už do dverách zahlásila: "Babka, ja som taká hladná! Čo si varila?" A ja taká smutná: "Peťka, segedín!" "A niečo iné nemáš?" "Mám. Chlieb, maslo, syr, vajíčka..." Ťažký povzdych, ale hlad bol asi veľký: "Tak teda dobre. Trošku zjem." Po chvíli: "Babka, ale ten segedín je dobrý!" "Samozrejme, že je dobrý. A čo si si myslela?" V auguste odchádzala na ročný výmenný pobyt do Japonska. Na otázku dcéry, čo jej má uvariť na rozlúčkový obed, povedala bez váhania: "Segedín!"
Komentáre k článku:
  • evanaaa - fotkaevanaaa 14. októbra 2014 o 21:56

    Je chyba, ak niekto vyhlási o nejakom jedle, že ho nemá rád, no horšie, keď ani neochutná.... ani za svet. A mnohokrát ani nevie, akú chuť to má, je to len predstava, ktorú si vsugeruje. Tiež sme veľa vecí nemali radi v detstve, no neskôr v dospelosti už ano. Hovorí sa, že chuť sa mení každých sedem rokov. Včera v TV správach ukazovali ženu, ktorá nemá rada hubovú omáčku ( huby vôbec.....) a mak. reportér jej núkal oboje, od omáčky odvracala zrak a maku si z koláča uštipla, olízla, zaškaredila sa a dala ho nabok. Nuž, chute nemáme všetci rovnaké, len sa čudujeme, ako to, že ten alebo onen nemá to dobré ( niečo) rád-rada, keď ja ano.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarradost 14. októbra 2014 o 22:02

    ..spomienkové chvíle milé..:-)
    @zareaguj
  • smejkad - fotkasmejkad 15. októbra 2014 o 06:10

    kto vie, co to detom preleti cez nos, ze potom tak urputne odmietaju nieco uz len podla nazvu - farby - zlozky ...
    doplnte podla potreby :-)
    kazdopadne ked su hladne naozaj, aj taketo ZAVAZNE problemy idu bokom a najedia sa ako treba :-)))
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarlianka 15. októbra 2014 o 11:49

    Môj syn, keď bol malý /škôlkar/, bol u babky na prázdninách. Tá išla variť obed - polievku a slivkovú omáčku /mali sme radi ovocné omáčky/. Takže išla naoberať slivky a syn jej vraví "babi vyhoď tie slivky, ja omáčkové slivky jesť nebudem". No ona omáčku navarila a keď bol čas obeda, hovorí mu: "nemusíš jesť, len ochutnaj" a pritiahol si tanier pred seba a zjedol za pol taniera.
    @zareaguj
  • babav - fotkababav 15. októbra 2014 o 16:27

    Mali sme v rodine taku sesternicu , ktorej sa stacilo pozriet na jedlo a hned vedela , ze "take nelubi".Umudrila sa az ked sama zacala varit pre vlastnu rodinu.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarjozka2 16. októbra 2014 o 01:13

    Mam podobny zazitok s manzelovym najml.bratom.Mal 9 rokov/manzel bol 18 r.starsi/nikdy ani neochutnal melon,ked sme k nim prisli naporciovala som a samozrejme aj jemu,kazdy cusal.On to zjedol a potom som videla slzy v ociach co sa stalo,ze on zjedol melon a nikdy ho nechcel,potom,ale jedol stale.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarrea1 16. októbra 2014 o 14:12

    segedín? včera sme ho dojedli. u nás veľmi obľúbené jedlo, ktoré ja v duchu nazývam "objemové krmivo", lebo ho varím v tom najväčšom hrnci, aký mám. :-))
    mala som priateľku, ktorá bola odomňa o dve generácie staršia. jemná stará dáma. ja som obdivovala jej múdrosť a rozhľadenosť, ona milovala moju dcéru ako svoje vnúča a mňa ako svoju dcéru, pretože vlastné deti nemala. neviem, čím som si jej priateľstvo zaslúžila ale dodnes na ňu s láskou myslievam. a ona mi raz hovorila: mala troch súrodencov a všetci štyria vraj zo srdca nenávideli makové šúľance. ich mama to vedela a napriek tomu roky, týždeň čo týždeň boli jedenkrát na obed makové šúľance. a keď už bola vydatá a mala svoju vlastnú domácnosť, odvážila sa mamy spýtať: mama, vy ste vedeli, že my všetci tie šúľance tak strašne nenávidíme, prečo ste nám ich každý týždeň varili? a mama jej vraj odpovedala: vieš, Eržika, aby ste sa naučili, že nebudete v živote jesť iba to, čo vám chutí. a to, čo priateľka dodala, keď mi túto príhodu porozprávala, to ma úplne dostalo. ona totiž povedala: vieš, jana, potom, keď sme boli v koncentráku, často som na tie makové šúľance myslela, aké boli dobré. no dá sa na to niečo povedať?
    @zareaguj
  • zolik - fotkazolik 16. októbra 2014 o 14:21

    @rea1 , nie na to sa neda nic povedat. Smutne, velmi smutne. Na tuto etapu nasich dejin by sme nemali nikdy zabudnut.
    @zareaguj
  • brambora - fotkabrambora 16. októbra 2014 o 20:11

    @rea1 az mi slza vysla :(
    @zareaguj
  • jankagl - fotkajankagl 22. októbra 2014 o 14:41

    Keď bola moja dcéra malá pýtala sa, čo budeme mať na obed. Odpovedala som jej, že cícerovú polievku. A aj keď ju nikdy predtým nejedla, so zaťatosťou 4 ročného dieťaťa vyhlásila, že ona veru takú nemá rada a ani ju jesť nebude. Tak som jej ponúkla alternatívu: hmm, tak potom urobíme orieškovú polievku. Tú láskavo schválila, a tak som urobila cícerovú polievku, ktorá sa odvtedy u nás volá oriešková... :)
    @zareaguj
  • pivonka - fotkapivonka 24. marca 2015 o 10:20

    Príbeh má pokračovanie:
    Nedávno sme s vnučkou skypovali a pýtali sme sa, či jej po polroku ešte tá ryža ide dolu krkom, či jej neošikmeli z nej oči? Že v pohode, dá sa, ale už by tak zjedla niečo naše!
    - A čo také? Na čo máš chuť?
    - Neviem. Na hocičo, ale naše. Hocičo!
    Dcéra sa zasmiala:
    - Segedín?
    - Áno, áno, segedín!!!
    - Tak dobre, uvarím ho na uvítanie.

    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist