Pretože som povedala !

Ajajaj, toto je sakramentsky "zapeklitá" filozofia! Na jednej strane, ako človek a bývalé dieťa i drzá pubertiačka, s tebou súhlasím. Tiež som tú odpoveď neznášala. Na druhej strane, ako matka, môžem zodpovedne vyhlásiť, že bez tejto odpovede by každá druhá matka skončila na psychiatrii. Jednoducho si bez nej niekedy človek neporadí. Mám šesťročnú dcéru a veru, túto vetu si už párkrát vypočula. Dôvod? Fiktívny rozhovor:
- Zlatko, treba ísť spať.
- Prečo?
- Lebo budeš zajtra v škole unavená.
- No a čo.
- Bude ťa bolieť hlavička.
- Nevadí.
- Dostaneš zlú známku.
- Nevadí, opravím si.
- Nejeduj už a bež spať.
- Nie.
- Zakážem večerníčky.
- Tak si ich pozriem ráno, keď odídeš do práce.
- Opováž sa! A prestaň filozofovať, prezlieť do pyžama a spať.
- Ale prečo musím ísť spať, keď nechcem?
- PRETOŽE SOM POVEDALA!!!!!

A takýchto situácií, ako mi mnohé matky určite dajú za pravdu, je za deň trilión. Ušetrí to veľa času, nervov, diskusií o nesmrteľnosti chrústa a mnohých ďalších záležitostí. Takže tú vetu by som celkom nevypustila, skôr asi... používať, ale s mierou. :-D

Ja mám z detstva v podvedomí podobnú hlášku: Kto ti to kázal? Viete, mama učiteľka. Keď pani učiteľka niečo nekázala, tak sa to nemalo robiť. Najviac mi utkvela táto otázka v súvislosti s fajčením, keď som mala 20 rokov

Velakrat je to jedina odpoved ktora nevyvola dalsie a dalsie otazky :-))))
Predstav si obdobne rano u nas - presne ta ista otazka a presne ta ista odpoved . Preco ?
Lebo sa mi uz neziada po 40 rokoch spoluziatia s mojim najdrahsim stale dookola vysvetlovat ze:
cukor v caji nechcem
podla mojho nazoru to nie je zdrave
nechuti mi to
lebo si uz 50 rokov NIKDY caj necukrim
ze VZDY si davam do polovychladnuteho iba lyzicku medu ...

Ale ...u nas sa zacinaju ranajky /aj koncia /otazkami typu :
Preco si nevybrala maslo ?
Zapla si mi uz konvicu s vodou ?
Preco si mi skryla cukor?/neskryla , iiba som ho vratila na jeho obvykle miesto :-)/
PRECO SI NESMIEM DAVAT CUKOR DO CAJU ?!!!
A kedze na "zdravotne otazky" v nasej rodine odpovedam ja a donekonecna opakujem formulky o zdravi atd . ktore nikto nepocuva ....raz rano sa konecne u nas ozve
"Pretoze som povedala !"
Zeby to tak bolo aj u vas ????????????????????:-).

u nás je to jednoduché, miláčik mi povie: "Dobré ránko moja, dal by som si dnes párky, chlebík a horčicu a prosím ťa kakavko, ale daj viac cukru."
potom mi povie, sadni si, anjelik, aj ty si daj a potom si dáme kávičku:D
zhodneme sa a nič neriešime :-))))))

som z tejto diskusie trosku mimo :) , ja pouzivam ekvivalent: "Neries!" a je to myslim ucinnejsie :)

@babidka , niekedy sa mi zdá, že celý život tlačím hore kopcom skalu ako Sizyfos odpoveďami na stále rovnaké otázky... takže asi tiež prejdem na odpoveď: pretože:-) , muži si aj tak nezaťažujú pamäť zbytočnosťami, radšej sa celý život pýtajú to isté, vystihla si to úplne presne:-)

@stefanm , nuž rituál ktorý sa roky nemení, aj ked tak len v tichu a pod "fúzami" si dám sama odpoveď, je to, čo nám nadelil život sám, napadol ma jeden citát : je to ako javisko na ktorom musíš hrať, pritom aj ti keď srdce krváca, musíš sa usmievať :-) Ja sa teším , že sme to aj s prekážkami zvládali, nič horšie nepoznám,aj ako by si chcel, a zavolá ťa, nemôžem vstať, možno u teba v obrátenom garde:-)
@babidka určite nie si sama :-)teraz Ťa citujem :A kedze na "zdravotne otazky" v nasej rodine odpovedam ja a donekonecna opakujem formulky o zdravi atd . ktore nikto nepocuva ....raz rano sa konecne u nas ozve
"Pretoze som povedala !"
Zeby to tak bolo aj u vas ????????????????????:-).
áno , čerstvé:
Dnes som doniesla od lekára zdravie bedeker, ja som si to v čakárni stačila celé prečítať, veru som tam našla rady, ktoré sedeli nie len pre mňa, ale aj pre moju polovičku, aby si ich prečítal, podala som mu to, s upozornením, sú tam články ktoré by si si mal prelúskať, = "hm , dobre" len tak, pod nosom zahundrané, odložené , asi ad akta .

@babidka , @jerica - kopirujemem jedna od druhej? :-)). U nas to iste. Preco. a zasa preco???? Vysvetlovanie donekonecna unavuje, zdrzuje od dalsich povinnosti. Niekedy si vsak myslim, ze je to umeselne pre jeho prospech (abych nebezala za dalsou robotou ale zostala "vysvetlovat.

jeeej...@pusta...kde ponúkajú takých miláčikov..??aj ja chceeem...!!!
/idem si do Jednoty kúpiť aspoň náhradu../
:-)))

@radost moja milá, neponúkajú...
moja dobrá mama hovorievala: to je osuuud..
a ja zas: že mi ho pán Boh daroval - skrátka sme sa našli :-)))
nikdy nevieš...možno aj tebe dá...
/v Jednote nekúpiš...ale nech ti aspoň chutí :D/

@pusta , nech ti to dlho vydrží:-) asi máš doma výnimku. S manželom sa poznáme od 4.triedy ZŠ - už vtedy mi robil zle:-) - a napriek občasným kotrmelcom to zvládame, o tvojej raňajkovej debate sa mi ani nesníva:-(

@amelie , naše rána sú zase takéto, iné si ani neviem predstaviť...vieme si jeden druhému uznať, aj ked to občas zahrmí, vieme pochopiť jeden druhého i odpustiť si navzájom a zas je pohoda a dobre...a úsmev na tvári i v očiach...
dakujem za úprimné želanie a dúfam, že to tak zostane až do smrti.
zo srdca to prajem aj tebe a každej žene.
poznám aj iné spokojné dvojice.
nech sa ti, nech sa vám darí :-)))

@stefanm máš pravdu , ale dievčatá ja už na otázku" prečo" neodpovedám... alebo ho naštvem odpovedou... lebo medved nemá zips.... vtedy vie že neodpoviem, skúsenost po 45 rokoch.... :))

pretoze som povedala !!! -takuto vetu som nikdy nepouzila a ani som o nej "nevedela"...ak nieco chcem tak mam aj na to dovod a ten aj viem povedat nahlas....:) svojim detom sa snazim stale aj odovodnit PRECO

Tak som sa pobavila po ránu :-) a neuveríš mám aj riešenie .-), keď budeš zajtra variť mačičke čaj tak jej vopred povedz, že si jej nedal cukor, lebo si si to zapamätal, že to povedala :-)

Rána s manželom? Ja zistím, že je ráno, až po tom, čo ma (občas) manžel zobudí, prípadne sa (väčšinou) zobudím sama. Kúpeľňa, obliecť a kým sa prepracujem do kuchyne, mám uvarenú kávu, manžel práve končí prípravu svojich raňajok (ako kôň ovsené vločky, jogurt, ovocie, med) a svoju kávu. Potom ma nahradí v kúpeľni a oblečie sa a to je chvíľa, kedy okrem "dobré ráno" prehovoríme. Ani neviem, kedy to takto začalo fungovať, asi keď deti odišli z domu, lebo inak som raňajky aj desiatu pre všetkých chystala ja.

milé.... a poučné... :))