Pohárik koňaku

Ja som takto stvrdla v malom petržalskom výťahu aj s malým v kočíku a dcérou čo mala 4 roky. Tiež nás ťahali kolenačky von a až potom som volala opravárov, kým som decká oriadila (pokakané, uplakané, smädné, hladné) .......

...vytahmi nikdy nechodim,pokial nemusim, slapem na 8 poschodie,jedna kamaratka byva dokonca na 12 poschodi...pokial bola dcera mala, tak inak sa nedalo s kocikom,ale ked mozem,tak vzdy peso....tiez viem,co to znamena trcat vo vytahu v tme,nie sice dlho,ale stacilo mi...

cha cha cha, Svetlanka, pripomenula si mi príbeh z r. 99,v jednom výťahu na Kramároch, napíšem vám ho , ale do môjho blogu:usmevneivazne.blogspot.com, lebo bude trošku dlhší . Na Varechu hádam aj dosť dlhý. Ale až sa vyspím :)))

Ja som bývala na 11 poschodí asi 17 rokov, mala som tri malé deti, a každé smeti,alebo kočík(ako aj deti, dcéru a dvojičky) som vynášala po schodoch, nakolko som sa bála, že sa zaseknem o výťahu a doma ostanu deti samé, alebo na polceste niekde v suteréne domu. Takto som žila a bola som spokojná a mala som kondičku, bez toho,aby som to chcela- a čo som ešte získala, to je fóbia zo zavretych priestorov.....do dnes.Susedia mali zo mňa srandu,ale ja som mala taký panický strach z výťahov, že som radšej kráčala a kráčala. Ešte, že som sa presťahovala, teraz bývam na prízemí a mám pokoj!

Svetlana, tak som to už napísala - usmevneivazne.blogspot.com, dala som tomu nadpis:Jáááá viem všetko.Tak sa trošku pobav, a ak chcú aj iní, nech sa páči. Viacmenej na tomto blogu reagujem i na naše rozhovory tu - na vareške.

@arasidka - bola som tam pobavila ma príhoda - dobre si jej dala, si to zaslúžila zato, že Ti skočila na nohu. Chcem sa tam tiež prihlásiť, lebo mám v zásobe veeeeeeľa príbehov, ale sa mi to nepodarilo. Zajtra vyskúšam ešte.

svetlanka, prihlásiť sa tam nemôžeš, iba ak to okomentovať dolu pod príspevkom. Ale ti poradím, založ si svoj blog tak ako ja a budeme si chodiť jedna druhej na "dišputy". Ako sa to robí, je tam rozpísané, daj tomu svoj názov, ako sa tebe bude páčiť, skúšaj to, podarí sa ti to. Hneď súbežne s usmevneivazne.blogspot.com mám aj :navraty.blogspot.com, kde píšem viacmenej spomienkovo pekne zaradom, ako sa môj život odvíjal v detstve. Tak to skús, budem si ťa rada čítať.

@arasidka - už som skúšala sa zaregistrovať - na prvý krát mi to nešlo, tak idem znova - musí sa mi to podariť xi

ani mne sa to na prvýkrát nepodarilo, ale pôjde to, určite a ak by nie, tak sa niekoho a možno aj niekoho z našej redakcie popýtaj, oni sú majstri na počítačoch a radi poradia.Aj jkeď to nie je zrovna na Vareche.

@arasidka - som tam - hľadaj - ak teda chceš - prbehyzozivota.blogspot.com -vynechala som v názve "i" - tak píš presne - xixixi - vložila som 3 príbehy - skús okomentovať, či je to správne otvorené -díky za povzbudenie, som vedela, že sa to podarí-xi

a je to! Podávam ti pravicu a pevný stisk! Mám radosť, že som ťa inšpirovala, už som ti tam aj dačo okomentovala, vlastne vo všetkých troch príbehoch a končím s odporúčaním, pridaj aj obrázky, ktoré nájdeš vhodné na Googli, tabuľka ťa k tomu vedie, ak začínaš nový príbeh, dáš mu názov, potom je tam malé okienko ako obrázok, klikni naň a pridáš obrázok. Ak ho nemáš nikde po ruke, minimalizuj svoj blog a hľadaj v googli. Ak chceš niečo nové písať, tak si nájdi obrázok a ulož si ho do moje dokumenty a keď napíšeš názov príbehu , stiahneš si ho. Držím palce, možho ti to netreba ani písať, možno ovládaš počítač lepšie ako ja. Teším sa na ďalšie príbehy.