ahoj, bobo, pozri, o com ti dnes napisem:
ako clovek sebecky a vypocitavy, kedze sme vsetci museli byt v szm (ale nekecaj, ja viem, ale tych zvysnych 99,7% tam bolo), votrela som sa do funkcii rozneho druhu, hlavne do takych, ktore nemali ziadnu zodpovednost a kde sa dalo vsetko pekne odflaknut. gympel - kronikarka - este dobre, ze tu kroniku nikto nechcel vidiet, tazko by som ju hladala a neskor zapisovatelka na schodzach. schodze sme mali 3-4 do roka, zucastnilo sa ich tak zo osem ludi a zapisnica mala 1/2 roztahanej strany. tralala. zavistlivci a hlupaci o mne sice tvrdili, ze som pako, ale oni si nespocitali, ako krasne sa da pod plastikom skoleni, sedeni a roznych inych nezmyslov na ukor szm ulievat zo skoly, z prace, atd. ja som ti sice pochodila kus sveta este v case, ked to vobec nebolo v mode, ale v tzv. rusku som nikdy nebola. zvykla som hovorievat: raz, ked budem velka, pojdem do ruska a sampanske mi potecie aj z usi a kaviar budem jest polievkovou lyzicou. potom, po case, v stave docasnej nepricetnosti a zastavenia mysle som sa ti dobrovolne(!!) vydala (nie na cestu ale za chlapa. no, chlapa ako chlapa, gate to nosilo). a nie za obycajneho ale za policajta! takze cestovanie bolo okamzite v prdelke. po case sa urodilo nieco vrieskave a ked som prekrocila istu hranicu veku a nenechavci sa ma pytali, ci uz aspon obcas cvicim skok do truhly, na jednej schodzi szm som sa (tiez v stave ciastocne uplnej nepricetnosti) postavila a vyhlasila: radujte sa, teste sa, dakujte mi, odchadzam. mam vas plne zuby. dary a gratulacie prijimam od zajtra rana. a oni sa naozaj tesili. dokonca az tak, ze po case som zdarma dostala "za zasluhy" jeden poukaz na oslavy vosr vlakom druzby. kyjev, moskva. kedze na svadobnej ceste sme neboli ani za korunu mhd na kolibe (kopec nad bratislavou), urazila som sa a povedala som im, kam si mozu jeden poukaz strcit. ze ja chcem dva, radsej si priplatim. nakoniec bol jeden zadarmo a druhy som potom zaplatit tiez nemusela, asi aby tomu prvemu nebolo luto, ze stal menej. a ja som ti vazne isla v novembri do moskvy len preto, ze som chcela vidiet, ci je chram vasila blazeneho aj v skutocnosti taky krasny ako na obrazkoch. je. teda - bol. kvoli nicomu inemu som tam v podstate nesla. dovolencicka, salam-parky. a propos, oblecenie: kedze ti je jasne z popisu satnika, ktory som si brala na chatu v lese, ze obliekat sa vhodne je mi vlastne, vybrala som sa kupit si jedinu vec, ktoru som - podla mna - potrebovala. nieco na noc. v noci mam na sebe sice najradsej muzskeho ale manzelovi by to asi bolo vadilo, takze ostalo u nocneho uboru. kolegyna isla so mnou v ramci obeda do prislusneho shopu. aj som si vybrala, pomerne slusivu tenku koselu, ale urcite vhodnu, ved mala dlhe rukavy. ked to marta-kolegyna videla, ta iba zavyla, ineho zvukoveho prejavu nebola schopna. potom - este stale sa vyjadrujuc iba posunkami - vysvetlila predavacke, ze chcem (a to nebola pravda, nechcela som) flanelove!!!!! pyzamo, najlepsie to najhrubsie, ktore maju. mali. zlte. s kvetinkami. keby si ma poznal, bolo by ti jasne, ze este aj teraz sa mi jezia chlpy aj na oholenych nohach a aj tam, kde ich ani nemam, ked si na tu hrozu spomeniem. desne. marta bola spokojna a ja som si to vzala so sebou. bolo tam potom sice aj cez den -30°C, ale to ju neospravedlnovalo. ked som sa vratila, vyhodila som ho. ju som vyhodit nemohla, co som aj lutovala.
isli sme 4 vagony. vychodoslovensky kraj, stredo-, zapado- a bratislava samostatne. bohuotcu prisaham, ze by som neverila, ze v bratislave je tolko ozranov a ze sa zideme vsetci v tom jednom vagone. my sme ti este pred prekrocenim hranic cssr - zssr vypili este aj tie zasoby, ktore mali chudaci vychodniari! a to sa k nam pripojili v kosiciach, aby si si nemyslel. privitali sme ich: my sme vasi kolegovia z bratislavy, pocestujeme ako jeden kolektiv, tak ukazte, co mate pit. ukazali. uz to viac nevideli. ale flasky sme im poctivo vratili, co keby mali este. v rusku to bolo uz za cias gorbacovovho tzv. sucheho zakona, takze alkohol sa predaval iba vo vybranych obchodoch. vzdy si vedel, ktory to je, lebo tam bola fronta vacsia ako v bratislave v piatok na vecernik. a vzdy sme byvali v hoteli, ktory bol nedaleko. ktovie, ako sa to mohlo stat. bolo to desne. kym som povedala, co chcem a kolko (bola to vzdy len vodka a sampus, v mnozstve vela), a kym som predavacke dala peniaze a odlozila flase do tasky, ta baba uz obsluzila dalsich 10 domacich. kazdy mal v ruke prislusny presny pocet platidiel, vedel co chce a zbytocne nekoktal. beziaci pas je trt.
a skutocne vsjo bylo tak, ako som hovorievala: sampusove bublinky mi tiekli z nosa (skus sa ty napit, trebars sody, a potom sa zacni smiat, ked mas tej zbrndy plnu pusu. aj tebe potecu). a kaviar - mali sme na hoteli nocnu debatu s nejakymi bielorusmi. zigulovske pivo sa minulo, oni doniesli dajaku doma palenu hrozu (ani zaludocne vredy odvtedy nemam, to malo take grády, ze sa mi normalne zacali narovnavat vlasy) a ja som pod vplyvom noci, tmy a toho, ze jeden miestny ma stale ospevoval a dokonca zahadzoval obrucku (rano sa plazil aj tam, kde ani nebol, len aby ju nasiel!!) vyslovila zelanie, ze chcem kaviar. ono ho totizto nebolo dostat uz ani v berjozkach, co bol miestny tuzex. a ten chlap dovliekol jednu konzervu, ale ta stala za to. cerveny, velkozrnny, bajecny. prikusovala som k nemu ich super cierny chleba a naozaj som ten kaviar jedla polievkovou lyzicou, ktoru niekto vytiahol spoza sary, pretoze nic ine nikde nebolo. vobec mi to nevadilo, nie som fajnova. a nikomu som nedala (kaviar), sama som zozrala, len mne ho doniesol, lebo len mna lubil. a okrem toho ho bola iba jedna piksla.
pochodili sme kyjev, moskvu, vypozerali sme slavnostnu prehliadku, popozerali kadeco, videli nevidane (napr. cesnak normalne v zelovoci, co bol v cssr ten rok zazrak), poculi neslychane a domov doniesli rozne zaujimave veci (napriklad ten cesnak) :-).
a domov sme isli nie dvaja, ale traja. vies, kolko som usetrila na cestovnom?
moj manzel sa volal branislav (aj sa vola, len manzel uz nie je) a vsetci ho volali boris. a na dalsi rok, ked bola v bratislave incheba, obehla som s buginou vsetkych tam pritomnych ucastnikov spominaneho zajazdu a predstavovala som im dieta ako: toto je stepan borisovic, ktoreho sme si uplietli niekde medzi uzhorodom a moskvou! :-))) a kazdy z toho bol plem. ani sa im nedivim.
zdravim ta olle, hura a podobne. jana
Akosi sa mi nechce veriť, že to dieťa malo tento rok 25 rokov. No fuj. To ten čas skutočne tak rýchlo letí?
Viete si predstaviť chlapa, ako kupuje u nás v obuve 50 kusov dámskych punčochových nohavičiek rôznych veľkostí ? Niekto poradil, vraj nedostatkový tovar. Dežurnaja vo vlaku dostala darček ako prvá. Z okolia cesty vlakom neviem nič. Samovar nám venovala v Moskve na stanici. Nevedeli sme ho odmontovať zo stola v kupé a bol aj ťažký. Nohavičky sme menili. Za všetko možné, okrem iného aj za rádio, ale na ten výjazd do smrti nezabudnem. Všetko ma bolelo, ale žalúdočné problémy som nemal ani rok po návrate.
Stretla som sa tam s Galinou, čo som si s ňou písala od IV. triedy, poukazovala mi Moskvu ktorá bola v tom čase neskutočne krásna, zelená, čistá s obrovskými širokými bulvármi. Mne v pamäti utkveli najmä milí, pohostinní ľudia ktorí sa úprimne tešili že sme z Československa a aj úplne neznámi si na ulici chceli s nami vypiť: spolknem sa?
Ako s pančuchami, tak aj s dederónovými košeľami sa robil biiznis: u nás už vychádzali dederónky z módy, ale im ešte oči nad nimi žiarili. Domov som si priniesla kockatý fén, kožuštek a plno čokoládových cukríkov.
@abdul - pančucháče boli u nás najlacnejšie za 8 káčées a mala som ich plnú tašku. a jedny na sebe, ako vzorku. prvé, čo dežurná vo vagóne povedala, bolo: máš pančuchy? mám. aké? zodvihla som sukňu a hovorím - takéto. koľko? veľa. za koľko predáš? (a tým ma zaskočila, lebo som nemala potuchy). tak plavmo pokračovala: ja viem, že u vás stoja 8. dám ti za ne po 3 ruble. a zobrala celú kabelu, 50 ks som tam mala. bez mihnutia oka som zhrabla prachy, dali sme stakančik na dobrý obchod a ja som sa v kupé hodinu ovievala, lebo rubeľ bol 10 Kčs, môj zisk si vyrátaj.
@hubata , ma neštvi, ja som tam bola v 1986. a ty? áno, kyjev aj moskva boli vtedy nesmierne krásne a ľudia milí, ochotní, prívetiví a permanentne mierne pripití. ale veď my tiež. ako je to teraz, netuším. viedli nás popri hroboch okolo mauzólea a domáci, stojaci za zábranami nám úprimne závideli, lebo to bolo pre nich zakázané územie. vodka tiekla prúdom, šampanské ušami a tak výhodné kšefty ako tam sa mi už v živote nepodarilo urobiť. a že som ich teda urobila neskôr hodne a dobrých. :-)
@celeblith , je v bratislave obchod s ruskými potravinami, kaviáru je venovaný samostatný regál, aj ten čierny chlieb u nás zvaný "komisár" tam majú. ceny nehorázne. aj tak tam chodím.
milá @pivonka , naozaj nie som spisovateľka, len som ukecaná a rada bavím ľudí. :-)
ešte vo vlaku sa národ slovenský rozdelil na tých, ktorí stále hľadali onú malú miestnosť a behali a na tých, ktorí trpeli, lebo nemohli vôbec. stravu sme mali na domáce pomery naozaj dobrú len tie neobvyklé kombinácie asi niektorým žalúdkom nesvedčali. ale to, ako som v moskovskom univermagu hľadala "skažite, pažálsta, kde zdes toaleta?", to je samostatný a mimoriadne nezabudnuteľný zážitok. časom ho nájdem a pridám. :-))