Nugátové rezy

veru , zaciatky byvaju tazke ...hlavne vtedy , ak nie su ziadne / ani odpozorovane / skusenosti z domu od mamicky, babky, sestry ci pecuceho a variaceho otecka :-(((( dufam , ze to ta mlada mamicka nevzdala ...ktovie , ci nedava na Varechu nakoniec jeden recept na kolacik za druhym :-)))

moj prvy zakusok bol nepeceny srnci chrbat, ktory som robila na hodine varenia este na zakladnej skole. A potom som ho robila najmenej po styri nedele doma. Takto som zacala skusat aj dalsie recepty a v 17-tich rokoch u nas doma piekla mamka len kysnute, lebo to som sa odvazila robit az neskor.

Veru, niektoré začiatky bývajú neisté a potom to už ide, len terba skúšať. Ale nielen mladá, aj staršia gazdinka sa aj po rokoch má čo učiť a mnohokrát od mladých, Varecha je toho príkladom.
@Pivonka , a dal si ten recept aj sem, ak nie, daj do receptov.

@babidka , tiež som si pomyslela na možnosť, že sa ozve dajaká varecháčka: To som ja!
Pevne verím, že problém bol v rúre a mladej mamičke sa už pečenie darí. Veď deti sú tá najväčšia motivácia.

....dala...., nie si chlap,prepáč.

@evanaaa , recept čaká na zverejnenie. Dúfam, že niekoho osloví, lebo je fakt výborný.

Naša staršia generácia mala varenie, starostlivosť o dieťa, vyšívanie, pletenie a háčkovanie už na základnej škole v učebných osnovách. Ešte sme mali aj školský pozemok kde mala každá trieda nejaké hriadky a aj tam sme sa zaúčali zahradníčiť. A chlapci mali zasa dielenské práce s drevom a so železom. Takže tam sa datujú aj moje začiatky s varením: ešte mám odložené aj mojou rukou, detským písmom písané recepty. Cez prázdniny sme tuším všetky na II. stupni už varili, a kým prišli rodičia z roboty, tak boli poumývané aj pripálené hrnce a okydaný šporák. Čítali sme Život, Slovenku, Dorku, Nedeľnú Pravdu a Receptár tam bolo vždy plno receptov ktoré som si vystrihovala.
Môj prvý zákusok bola torta z pudingu s ovocím a šľahačkou pre mamu k narodeninám. Mala som ju v okne, lebo som urobila riedky puding a tak som ju chladila hehe.

veru tak@hubata...mi v škole sme si museli založit aj zošit z receptami mám ho doteraz..zo života,slovenky,dorky som tam lepila a strihala a strihala....bo já som si ten najhrubší zošit kupila na to-chcela som ho mat plný receptíku-mám na nom rok1987založený.ja som robila doma srnčí nepečený chrbát-hm,ale miesto štvrt litra mlieka sem dala trištvrte a akurát sa to dalo len vypit jak koktail....

Já jsem se učila péct od babičky, pomáhání by byla legrace, kdyby mě neotravovalo, jak muselo být všechno přesně a pečlivě a akurátně a ... Pak mně pečení předala a "jen" hlídala troubu, což je pro mě ta nejkritičtější část pečení. Samozřejmě jsem tedy experimentovala, zjednodušovala a taky flákala. Babička měla dost rozumu, aby mě nechala. Jednou bych taky chtěla takto dozrát, co se kuchyně i vztahů týče. Naštěstí jsem nějaké geny asi zdědila, protože teď už vím, že buď to chci mít hotové nebo hotové dobře. Že co je staré, nemusí být nutně špatné a že experimentovat se má a musí, ale práce se odvést musí a má.

Moja, už nebohá maminka, mala v práci mladučkú kolegyňu, ktorá chcela zrobiť zemiakovú kašu (ako v závodnej kuchyni), tak jej dobré ženušky radili: Vezmeš zemiaky, uvaríš ich v osolenej vode, pridáš maslo a mlieko a mixérom ich rozmiešaš na výbornú penistú kašu. Druhý deň sa pýtajú ako to dopadlo a ona, že sa jej to opäť nepodarilo. Vtedy sa jej mamka spýtala - No ako varíš zemiaky?...hmmm no v šupke a celé!

Mna varenie alebo pecenie nikdy nejako nezaujimalo, ked som bola mala tak babka piekla najlepsie na svete a obcas som jej "pomahala", ale to bolo asi tak vsetko. Pri mame mam funkciu "cernocha", tj krajat, supat, miesat :) Cca druhy rok skusam varit a piect, zo zasady sa doma na nic nepytam, lebo som hrdina :) Nastastie mam velmi vdacnych pojedacov, co zjedia vsetko, lebo to nemuseli robit ;) ale podarilo sa mi skoro vsetko, mozno mi usli take drobnosti, ale na tie potrebujem iba cvik, lebo som od prirody poleno :)

@hubata , takto som začínala aj ja, okrem toho, čo si spomínala, sme si ešte ušili najprv zásteru a potom sukňu a blúzku. Asi sme mali dobrú učiteľku, lebo varím a pečiem od 15-tich rokov a dcéry, svokra i ja sme chodili vyobliekané v tom, čo som ušila, či uplietla a susedy nestačili chváliť, ako sme dobre oblečené (sem-tam som ušila aj priateľkám). Dnes je jednoduchšie objednať pizzu alebo zobrať deti do McDonald´s, no čo už, svet sa mení, aj keď za seba môžem povedať, že by som nemenila.

:o)) tak je to o prístupe...
dá sa dnes večer sadnúť k telke a objednať pizzu... ako sa dalo voľakedy - hodiť na stôl desať deka salámu s rohlíkom...
no ja preferujem stále to, čo mám "odkukané" od starkej - pekne doma navariť, napiecť... prevoňať byt dobrým, s láskou pripraveným jedlom.. a moja dcéra mi je stále "v pätách" a pomáha a komentuje... a pripravujeme spolu aj tú pizzu a aj "mekáč", ak je chuť... a sú to kráásne chvíle - blízkosti, rozhovorov... a najkrajšia odmena je, keď mi s plným bruškom hovorieva - mama, ty si tá najlepšia kuchárka na svete!!! a ja verím, že aj jej tento dobrý zvyk ostane... nech by sa v budúcnosti otvoril McDonald hoci aj na každom rohu...

Ja sa nepovažujem za staršiu generáciu, ale ako vravíš, @hubata , aj my sme mali v ZŠ predmet - volalo sa to, myslím, pestovateľské práce a na to druhé o varení a pečení si neviem teraz spomenúť, ale vždy sme sa na to tešili. Samozrejme, robil sa tam vypr. syr, palacinky, nie nejaké zložité veci, ale my, dievčatá sme mali aký - taký prehľad, čo do čoho patrí, resp. čo tam nepatrí vôbec. Teraz mám 17 ročnú dcéru, ktorá rada niečo občas ukuchtí, ale nesmeim byť vtedy doma - úplne ju chápem, aj ja som najradšej " majstrovala ", keď neboli doma rodičia. Tie prekvapené tváre potom mi stáli za to! Ja osobne varím strašne rada, a pečiem asi radšej. Škoda, že nemám čas
" zastaviť " sa na Vareche tak často, ako by som chcela.
Apropo, @eliza7417 , aj mňa poteší, keď ma dcéra alebo priateľ nazvú výbornou kuchárkou, ale horšie je, keď varím niečo len tak, z hlavy, a dcéra povie - mamča, bolo to super, urob to ešte...!

@korbacik
:o))
tak to dobre poznám...

...to nevadí že se to nedá jest,ale hlavně že tě to baví......